FRANTIŠEK KASÁŠ, šéf klubu vojenskej histórie, začínal ako modelár. Na prvej ukážke bojov sa zúčastnil pred dvanástimi rokmi. Vo dvore má nemecké zbrane, v skrini mnoho nemeckých uniforiem. Historický opel je práve v rekonštrukcii.
Musí byť člen klubu vojenskej histórie historikom?
„Nie. Zaujímam sa o históriu, konkrétne o druhú svetovú vojnu, najmä o nemeckú armádu. Preštudoval som množstvo kníh z histórie, ale nie som historik.“
Kedy ste sa začali zaujímať o toto hoby?
„Od detstva som staval modely vojenskej techniky, tanky, lietadlá, chodil som aj na modelárske súťaže. Vydržalo mi to do tridsiatky. Zaujímal som sa o vojenskú techniku a s tým to prišlo. Fascinovala ma najmä nemecká armáda, uniformy.“
Prečo práve nemecká?
„Niekto robí americkú, niekto ruskú, ja nemeckú. Fascinuje ma dizajn, technické spracovanie, rôznorodosť. Mojou srdcovkou sú najmä nemecké polopásové vozidlá, ľudovo nazývané hakle. Pôvodne to boli ťahače, potom ich opancierovali.“
Nie ste historik, napriek tomu musíte mať detailne naštudované historické fakty a súvislosti.
„Dnes je už výhoda, že študovať môžete na internete. Voľakedy som kupoval a čítal knihy, mám ich veľa.“
Kluby robia ukážky bojov, niekedy sa tam pohybuje aj sto ľudí. Koľko máte členov?
„Dvadsaťdva, aj ženy. Z celého Slovenska, od Košíc po Bratislavu.“
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
Záujem stúpa, klesá?
„Stúpa, a nielen u členov, ale pribúda aj divákov.“
Keď ste spomenuli divákov, o akých číslach asi hovoríme?
„Závisí to od veľkosti ukážky. Napríklad boje na Hrone v Tekove mali aj okolo desaťtisíc divákov. My robíme napríklad návrat do bojov SNP v Zemianskych Kostoľanoch. Ľudia prišli, takže v tomto roku to už robíme na väčšom priestore, s väčším množstvom techniky. Boli tam zásoby pohonných látok. Keď sa blížili Nemci, Slováci ich zlikvidovali a ustúpili.“
Takže sa tam nebojovalo?
„Nie, ale robíme to tak, aby to bolo zaujímavejšie.“
Chodíte aj do zahraničia?
„Najmä do Čiech a na Moravu.“
Robíte aj súboje medzi klubmi?
„Robíme. Jeden klub by to nezvládol. Ukážky majú aj sto, tu v Tekove dvesto účinkujúcich. Zavoláte iné kluby a dá sa.“
Využívate poradcov?
„Nie, robíme si to sami.“
Dodržiavate scenáre bitiek prísne alebo je to improvizácia?
„Scenár musíte dodržať, aby to celé neskolabovalo. Musíme však aj improvizovať, najmä keď niečo nevyjde. Vozidlo nenaštartuje alebo nálože v pyrozóne nevybuchnú.“
Čo urobíte, keď nevybuchne pyrotechnika?
„Nesmiete tam pustiť ľudí pre bezpečnosť.“
Scenár vždy kopíruje historické udalosti?
„Ak si obec objedná ukážku a chce, aby v nej bolo to, čo sa tam cez vojnu udialo, vtedy áno. Ale niekedy si objednávajú len nejakú ukážku bojov.“
Niekto by si mohol povedať, že ste poloblázni posadnutí zbraňami. Čo by ste mu na to povedali?
„V prvom rade je to záujem o históriu a armádu. Potom musíte do toho záujmu investovať nemalé peniaze. Niekomu to môže pripadať zvláštne, že sa hráme na vojakov, váľame sa v blate v prachu.“
Ale čo vás na tom priťahuje?
„Pocit? Niečo také, ako zažiť, nie úplne, ale aspoň približne vojnu.“
Zažiť vojnu s istotou, že nezahyniete?
„Áno, samozrejme. Hráme sa, ale ľudia skutočne vo vojne zomierali. Je to aj pocta pre nich.“
V klube je aj vaša manželka. Je tam dobrovoľne alebo ak chce byť s vami, tak je v klube?
„Začalo sa to tým, že chodila s nami na akcie. Našli sme v Anglicku uniformy pre ženy, kúpili sme ich a teraz máme dve členky. Sú aj v ukážkach, ale nie v boji.“
Pre zranenia?
„Riziko zranení je, ale mali sme len menšie.“
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/SmeLudiaSlovenska"][/content]
Myslím v súvislosti s ťažkou technikou...
„Riziko je vždy, tak ako keď šoférujete auto. Musíte dávať pozor, aby nikto nešiel napríklad pred tankom, lebo vodič má malý rozhľad. Preto je veliteľ vonku a pozerá sa pred tank, hoci v realite by bol vnútri.“
Ako dlho trvá zorganizovať ukážku? Čo musíte urobiť?
„Pri väčšej ukážke aj pol roka vopred. Musíte vybaviť miesto, objednať muníciu, pyrotechnik musí dostať povolenie z banského úradu, nahlasuje sa to obci, hasičom, záchranárom, oznamujeme policajtom, že miesto bude dočasnou strelnicou.“
Čo to znamená?
„Že v tom momente môžeme používať expanzné zbrane. Zbraň môže použiť len slepý náboj, nič ostré.“
Pyrotechniku kladiete až krátko pred ukážkou?
„Áno. Pyrotechnik kladie nálože pred ukážkou pre bezpečnosť.“
Skúšate pred ukážkou?
„Minimálne je porada veliteľov, niekedy pred ukážkou robíme suchý nácvik. Priamo na bojisku bez streľby, bez techniky si povieme, ako to bude vyzerať.“
Pri suchom nácviku mi napadol „mokrý“ nácvik. Dávate fúkať na bojisku pre alkohol?
„V Čechách chodia policajti a dávajú fúkať. Kontrolujú aj zbrojné preukazy, pretože oni majú ostré, nie expanzné zbrane. U nás nie. Ľudia už vedia, že nemôžu veľa piť. Je to mimoriadne fyzicky náročné.“
Koľko trvá ukážka?
„Hodinu. Málo by bolo málo a veľa by bolo dlho.“
Čo si môžeme predstaviť pod fyzicky náročným vystúpením?
„Len uniformy sú ťažké, k tomu zbrane, poľná. Sme v tom už od rána. Po ukážke sme totálne vyčerpaní. Najmä v horúčavách, to je fuu.“
Žartíky ako napríklad prechádzka v nemeckej uniforme večer po dedine?
„To nie. Každý vie, že stačí krok a môžete mať problém. Je zakázané verejne propagovať fašizmus. Uniformy môžeme používať len pri ukážkach. Vtedy máme status hercov, ale platí to len v určitých priestoroch.“
Scenár bitky je daný, víťaz vopred známy, čo vás na tom baví? Pri paintbale ste dobrý alebo máte šťastie a vyhráte, ale tu viete už na začiatku, ako to dopadne.
„Je to ako divadlo a my sme herci. Ukážka je pre nás predstavením. Aj herci vedia, ako hra dopadne.“
Je to drahé hoby?
„Nováčikovia si musia kúpiť uniformu a zbraň. Len puška stojí okolo 400 eur. Tisícpäťsto eur je základ.
Viete odhadnúť, koľko ste do toho už investovali?
„Neviem.“
Hovoríme o desaťtisícoch?
„Určite.“
Koľko zaplatí obec za takú priemernú ukážku s menším množstvom techniky?
„Dve až tritisíc eur.“
Máte poistené zbrane a výstroj?
„Nie.“
Stretli ste sa aj s ľuďmi z nemeckých klubov? Či tam nie sú?
„Ale áno, ale tam ukážky nerobia vôbec.“
Prečo?
„Tam sa to nehodí.“
Prečo sa váš klub volá Vetorovci?
„S Jirkom Vetorom sme už veteráni. Jirko má techniku, originálne vozidlá a motorky. Spolu sme chodili na akcie, zrazy techniky. V Čechách hovorili: 'Aha, jedou vetorovci,' tak sme si to nechali v názve klubu.“
O čom sníva veliteľ klubu vojenskej histórie? Tank? Film?
„Tank určite nie. Film? Už sme boli. Krok do tmy ide teraz v kinách. Nakrúcali sme aj komparz v Rakúsku, veľkofilm Woman in Gold (réžia Simon Curtis, hrá Helen Mirren – pozn. red.). Do kín pôjde v roku 2015. S Jirkom Vetorom sme jazdili celý deň na motorkách po ceste tam a späť, aj s ďalšou technikou, a oni z toho potom urobia megakolónu. Hral som aj v dokumente STV Ursinyho.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
