Fakt, že úspešný festivalový film si ťažšie hľadá cestu k publiku, sa ukázal aj na rómskom festivale.
BRATISLAVA. „Na sociálne drámy Rómov sa ľudia pozerať nechcú,“ neskrýva sklamanie nad nezáujmom producent českého filmu Cesta ven po troch mesiacoch od uvedenia filmu do kín. Cez víkend ho priniesol aj s predstaviteľkou hlavnej roly Klaudiou Dudovou do Bratislavy. Predstavili ho návštevníkom festivalu Cigánsky Bašavel na pláži na brehu Dunaja.
Z festivalov do klubov
Snímka zobrazujúca bludný kruh chudoby v rómskom gete sa pritom ako prvý český film po šestnástich rokoch prebojovala na festival v Cannes. Film získal aj cenu pre najlepší film a najlepší ženský herecký výkon na Art Film Feste. „Dodnes ho videlo štyritisíc divákov, menej, ako sme čakali po pozitívnych kritikách z Francúzska, Česka a Slovenska,“ bilancuje Lochman prvé týždne filmu od zaradenia do distribúcie.
Dráma z periférie spoločnosti zobrazuje trpký príbeh mladej rómskej ženy, ktorá bojuje o dôstojný život. Napriek ambíciám tvorcov pokúsiť sa o zmenu protirómskych nálad, Cestu ven čaká zrejme osud klubových a festivalových filmov.
„Nie je to film pre masové publikum, vypredať multiplexy nedokáže,“ priznáva producent.
Lochmana teší, že doteraz mali od majority aj Rómov iba pozitívne ohlasy. „Niektorých Rómov z môjho okolia poriadne nahneval, vyčítali mi, že zobrazuje iba to, ako kradnú, klamú a žijú v chudobe, “ oponuje mu predstaviteľka hlavnej postavy Klaudia Dudová.
Slobodná matka z Ústí nad Labem zaujala tvorcov filmu na rómskej zábave. Po premiére síce avizovala, že sa do šoubiznisu nechystá, ale už o pár dní ju čaká natáčanie druhého filmu, kde si zahrá s Karlom Rodenom.
Zdôraznila, že scenár napriek negatívnemu obrazu Rómov ukazuje reálny svet sociálne vylúčených lokalít. „Takto žijú Rómovia v mojom okolí. Sú to osamelé matky, deti vyrastajúce bez otcov, mladí narkomani a dievčatá predávajúce sa za peniaze.“
Hoci sa filmová Žaneta stretáva dennodenne s diskrimináciou, Klaudia s tým doteraz problém nemala. „Je to aj tým, ako samotný človek pôsobí na svoje okolie, ako je oblečený, ako komunikuje, nielen farbou pleti,“ prekvapuje kritikov do radov vlastnej komunity.
„Naším zámerom nebolo nájsť žiarivý príklad integrácie Rómov, ale každodennú realitu,“ vysvetľuje zámer filmu Lochman. Podľa neho chýba v spoločnosti priamy kontakt Rómov a Nerómov, čím sa jednotlivé pohľady na obe strany skresľujú.
„Poznáme ich iba z televízie, ale nevieme, ako v skutočnosti žijú,“ uzatvára Lochman.
Ochutnávka z inej kultúry
Film Cesta ven bol jedným z bodov programu víkendového Bašavelu. Do centra veľkomesta sa tradičný rómsky festival presťahoval tento rok prvý raz.
„Nepodarilo sa nám získať dostatočnú podporu, aby sa konal tradičný bašavel pod hradom Červený Kameň ako v minulosti,“ priznala programová riaditeľka Katarína Rehorovská z občianskeho združenia Divé maky, ktoré akciu zorganizovalo.
Na Bašaveli vystúpila tridsiatka talentovaných detí či rómske divadlo z Čičavy pri Vranove nad Topľou. Chceli tak osloviť darcov, ktorí by pomohli deťom v štipendijnom programe.
„Oslovili sme tak publikum, ktoré cigánsky bašavel zatiaľ nepozná a ponúkli im ochutnávku z rómskej kultúry. Pre nás to bol taký medzikrok, verím, že o rok sa opäť stretneme na Červenom Kameni,“ dodala Rehorovská.
Účasť tvorcov ani bezplatné premietanie však neprilákali veľa divákov. Podpísalo sa pod to zlé počasie, keď pred premietaním začalo mrholiť, i konkurenčný rómsky International Gypsy Fest, ktorý v tom čase vrcholil v neďalekom centre hlavného mesta.
Beata
Balogová
