Vyše 46 percent ľudí podporuje zavedenie cirkevnej dane.
BRATISLAVA. Jedno percento z dane z príjmu by mohli veriaci odvádzať pre svoju cirkev či náboženské spoločenstvo. Takýto model financovania cirkví predstavil ešte v roku 2010 vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer z SaS.
Ubehli štyri roky a za vlády ľavicového Smeru sa o odluke cirkvi od štátu dosiaľ len hmlisto diskutuje.
Na platy duchovných a prevádzku ústredí štát ročne vynakladá zhruba 37,5 milióna eur, 21,5 milióna z toho putuje najväčšej rímskokatolíckej cirkvi.

Za daň sú aj katolíci
Verejnosť súčasný model zdedený ešte z minulého režimu považuje za prekonaný.
Ukázal to júnový prieskum agentúry Focus pre Slovenskú akadémiu vied, v ktorom ho podporilo iba 30,83 percenta z 1215 oslovených.
Za zavedenie cirkevnej dane sa vyslovilo až 46,51 percenta respondentov. Viac ako 40-percentnú podporu daň získala aj medzi ľuďmi hlásiacimi sa k rímskokatolíckej cirkvi.
„Postoje cirkevných hodnostárov a verejnosti sa vo viacerých otázkach rozchádzajú,“ hovorí o výsledkoch sociológ Miroslav Tížik z SAV.
Ministerstvo kultúry nespresnilo, v akej fáze sú diskusie o financovaní cirkví.
„Cirkvi sú príliš dôležitou súčasťou života na to, aby sa zmeny ich financovania robili na základe nejakého prieskumu,“ napísal hovorca ministerstva Jozef Bednár s tým, že treba dohodu.
Pripomenul, že úplná odluka od štátu u nás nie je možná pre vatikánsku zmluvu z čias prvej vlády Mikuláša Dzurindu.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik názory verejnosti komentovať nechcel.
„Výsledky takéhoto prieskumu závisia od toho, ako sa postaví otázka, ale nechceme nič spochybňovať. Je to téma pre odborníkov, musí to byť model, ktorý nebude nikoho diskriminovať,“ tvrdí.
Úplné výsledky výskumu si môžete stiahnuť tu
Antikoncepcia a rozvody
Veriaci sa rozchádzajú s postojmi niektorých cirkví aj v ďalších otázkach. Antikoncepcia by nemala byť odsudzovaná podľa 55 percent katolíkov a 52 percent gréckokatolíkov.
Až 53 percent gréckokatolíkov a 48 percent katolíkov si myslí, že cirkev by mala akceptovať aj sobáše rozvedených a až 53 percent katolíkov a 56 percent gréckokatolíkov by súhlasilo, aby mali rozvedení prístup k sviatostiam, ako sú prijímanie či spoveď.
Tížik za rozporom vidí najmä kritickejší prístup veriacich oproti minulosti. „Diskusia na tieto témy je v cirkvi pomerne plytká. Čoraz viac ľudí však potrebuje aj zdôvodnené argumenty.“
„Pre katolíkov je obsah viery niečo, čo nám bolo zverené Bohom, takže my k tomu pristupujeme ako k pokladu viery a nie ako k ľudovému hlasovaniu,“ oponuje Kováčik.
Rozpor medzi názormi verejnosti a tým, čo hlása cirkev, si vysvetľuje aj selektívnym informovaním médií. „Kedy naposledy priniesli pozitívne informácie o charite?“ pýta sa.


Beata
Balogová
