BRATISLAVA. Krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania narukoval otec Rudolfa Václavíka do Hronskej Dúbravy.
Ako nabíjač dela bojoval až do porážky Povstania, potom prešiel k partizánom.
Domov do Dolného Tisovníka sa vrátil v zime. Keď na povale v sene skryl štyroch Židov, ktorí utekali pred nacistami, jeden z dedinčanov ho udal Nemcom.
„V snehu ho bosého odvliekli preč a popravili,“ spomína 72-ročný Rudolf Václavík dnes.
Keďže mu v tom čase utiekla matka, zostal s piatimi súrodencami bez rodičov. Chvíľu sa museli starať sami o seba, neskôr niektorí skončili v sirotinci.
Neodškodnili všetkých
- nárok budú mať vojnové siroty, ktoré doteraz kompenzáciu nedostali,
- môže ich byť asi 400, l ak im v odboji proti fašizmu zomrel jeden rodič, dostanú 2650 eur,
- ak im nacisti popravili oboch rodičov, štát im vyplatí štyritisíc eur.
Po vojne Václavíka štát odškodnil. So sestrami a bratmi si rozdelili asi 100-tisíc vtedajších korún.
Dodnes však na Slovensku žijú deti povstalcov, ktoré podobnú náhradu nikdy nedostali.
Václavík sa im dnes ako šéf lučeneckého zväzu protifašistických bojovníkov snaží pomôcť, v regióne má napríklad syna účastníka bojov, ktorý leží doma po mozgovej príhode.
