Dvanásť rokov si po augustových udalostiach 1968 odsedel Košičan Vojtech Pastor. Mohla za to nahá žena natretá červenou farbou.
V slnečný augustový deň, len dva dni po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy kráčala ako nemý výkričník centrom Košíc rozrušená nahá štyridsiatnička natretá červenou farbou.
Rastúci dav ľudí, ktorý ju obkolesil, tlačil celou svojou silou po Hlavnej ulici až k Námestiu osloboditeľov, kde nakoniec zasiahla polícia a rozčúlenej a vystrašenej žene sa podarilo skryť v obchode s potravinami.
Tak sa skončila pre mnohých nezasvätených nepochopiteľná procesia hanby, na ktorú by sa o pár dní možno ako na drobnú kurióznu epizódku aj zabudlo – veď metropola východu podobne ako celé Československo žila najmä šokom z augustového príchodu nepozvaných hostí.
Zabudlo by sa, nebyť toho, že dotyčná žena bola manželkou vysokopostaveného vojenského dôstojníka - tvrdého komunistu Jozefa Belasa a, navyše, pochádzala z Ruska.
„Keď vtrhli 21. augusta do Československa ‚bratské vojská Varšavskej zmluvy‘, len v Košiciach zastrelili sedem ľudí, boli medzi nimi aj 19-roční a 20-roční mladí ľudia. Zostala tam dnes po nich len pamätná tabuľa s ich menami,“ hovorí Košičan Vojtech Pastor, pre ktorého podobne ako pre celú republiku znamenal príchod okupantov koniec všetkých nádejí.
