Vyhláška nie je právny predpis, ktorý v súlade s Ústavou SR môže zasahovať do základných práv a slobôd. To môže iba zákon.
Pre TASR to dnes v súvislosti s medializovanými informáciami o možnej protiústavnosti odpočúvania občanov políciou a SIS uviedol bývalý sudca Ústavného súdu SR Ján Drgonec. Ako spresnil, právo na použitie informačno-technických prostriedkov upravuje niekoľko špeciálnych zákonov. "Legislatívna diera" sa ukázala v zákone o SIS a v zákone o vojenskom spravodajstve. V oboch zákonoch je síce upravené odpočúvanie na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu, nie je však povedané, na základe súhlasu ktorého sudcu, teda ktorý súdny orgán je v tomto prípade zákonným.
Podstata problému podľa Drgonca spočíva tom, že ak ministerstvo spravodlivosti identifikovalo problém už v marci 2000 a na porade rozhodlo, že sa vyrieši aplikáciou vyhlášky, konalo "odvážne, zastierajúc vlastnú nečinnosť". Koncom marca 2000 sa na pôde MS SR totiž konala porada, ktorej výsledkom bolo "riešenie", podľa ktorého súhlas na používanie informačno-technických prostriedkov dávajú na základe vyhlášky č. 66/1992 Ministerstva spravodlivosti SR o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, sudcovia krajských súdov. Stav si podľa Drgonca jednoznačne vyžadoval prijatie samostatného zákona, alebo novelizovanie platných tak, aby sa spresnilo, kto je zákonným sudcom. "Sudca, ktorý rozhoduje čo je možné a za akých podmienok, musí byť určený zákonom a nie podzákonnou normou - vyhláškou", zdôraznil.
Postupom, aký zvolilo MS, sa podľa neho teda porušuje nielen článok 8 európskeho dohovoru o ľudských právach, garantujúci právo na súkromie, ale z hľadiska Ústavy SR okrem práva na súkromie aj právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi. "ES jednoznačne povedal, že právna úprava v oblasti odpočúvania musí byť jasná a podrobná. Tam, kde Európa vyžaduje jasné a podrobné pravidlá, my máme polovičaté. Podľa môjho názoru, je to o hrubom porušovaní Dohovoru vo vzťahu ku všetkým obyvateľom SR", vyhlásil Drgonec.
