Zo 150 poslancov nášho parlamentu už 141 odovzdalo majetkové priznanie príslušnému parlamentnému výboru v zákonom stanovenom termíne. Doposiaľ ho neodovzdalo šesť náhradníkov za poslancov. Keďže zložili poslanecký sľub iba 5. novembra, na túto povinnosť majú čas do 5. decembra, teda do 30 dní od zloženia poslaneckého sľubu.
Zostávajú Boris Zala, Irena Belohorská a Vladimír Mečiar. Prví dvaja z nich už majetkové priznanie odovzdali, i keď to nebolo v presne danom termíne. Zala sa ospravedlnil, že zabudol, Belohorskú ospravedlnil pobyt v zahraničí, čo jej však neprekážalo, aby si napokon svoju povinnosť splnila.
Jediný, ktorý nakoniec nedokázal dať na papier svoje majetkové priznanie, je tak v tejto chvíli Vladimír Mečiar. Hovorkyňa HZDS Žaneta Pittnerová síce sľúbila, že jej šéf majetkové priznanie podá, no ostalo len pri sľuboch. Mečiar je majiteľ už temer legendárnej vily Elektra, u ktorej len rekonštrukcia podľa známych zistení stála viac než 40 miliónov korún. Ich pôvod Mečiar dosiaľ dôveryhodným spôsobom nedokázal vysvetliť.
Bývalý premiér jednoducho nenabral odvahu priznať veľkosť svojho majetku. A to zatiaľ vieme len o Elektre, a tá nemusí byť jediným významným majetkom ,,chudobného“ Mečiara. Netreba zabudnúť, že i keď predseda HZDS nepodal majetkové priznanie, o Elektru a jej financovanie sa už i tak zaujíma finančná polícia. Mečiarovo tajnostkárstvo v parlamente teda nemá žiadny význam.
Nemá význam už aj preto, že zákon, ktorý prikazuje poslancom priznávať majetok, je deravý a vo svojej dnešnej podobe takmer zbytočný. Informácie, ktoré sú poslanci podľa neho povinní odovzdať, nie sú verejné, nepodliehajú verejnej kontrole a môžu byť zverejnené iba, ak by s tým súhlasil dotyčný poslanec či poslankyňa. Za ich nepodanie nemôžu byť poslanci nijako sankcionovaní. Tento problém však nie je žiadne nóvum. Nemohúcnosť zákona vo veci kontroly majetku poslancov trvá už roky a zdá sa, že ani dnes nenastúpila nová sila, ktorá by sa to chystala zmeniť.
Novinkou nie je ani to, že Mečiar zvysoka kašle na nejaké zákonné povinnosti. Tie sú predsa pre smrteľníkov, nie preňho. Jednoducho, všetko ide opäť po starom.
