Štyridsaťročný parašutista amatér sedí oproti a usmieva sa. Dalo by sa povedať, že má na to dôvod. Narodil sa tri razy. Dušan prežil dva pády po problémoch s padákom a skáče ďalej.
„Neviem, ako som prežil. Nikdy som nad tým nerozmýšľal. Nie som veriaci. Asi som mal šťastie,“ reaguje na otázku, čomu pripisuje to, že spolu sedíme a rozprávame sa.
Začal v pätnástich
Skákať začal, keď mal pätnásť rokov. Parašutisti robili nábor na stredných školách, tak sa prihlásil.
Absolvoval trojmesačný výcvik v Očovej a krátko potom nasadli spolu s ďalšími jedenástimi začiatočníkmi do lietadla. Prvý raz skočil z kilometrovej výšky a hovorí, že na to sa nezabúda.
„Bol to krok do neznáma. Kopec adrenalínu, ale strach som nemal,“ opisuje prvý zoskok s padákom.
Za štvrťstoročie skočil ešte približne deväťstokrát. Robil skupinové zoskoky aj trojkilometrový voľný pád, ale nikdy nezabudne na úplne prvý a ešte dva ďalšie. Nemocnica a trieštivé zlomeniny obidvoch rúk a prasknutá chrbtica.
Pád prvý
Parašutista sa chystal na ďalší zo skokov. Mal za sebou už stovky bezpečných pristátí.
„Rozmýšľal som len nad zoskokom. Vtedy nemyslíte na to, čo budete večer jesť alebo na televízny program. Je to ako droga, nedá sa myslieť na nič iné.“