BRATISLAVA. Pätnásť rokov uplynulo tento týždeň od rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým napriek amnestiám Vladimíra Mečiara povolil stíhanie bývalého šéfa SIS Ivana Lexu v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho.
Lexa sa napokon pred súd nikdy nepostavil.
V súčasnosti už aktérom prípadu nehrozí nič. Týždeň pred devätnástym výročím zavlečenia prezident Andrej Kiska oznámil, že o zrušenie Mečiarových amnestií sa pokúšať nebude.
„Prezident nemá žiadnu ústavnú právomoc konať vo veci amnestií vyhlásených v roku 1998 vtedajším predsedom vlády, ktorý v tom čase vykonával niektoré právomoci prezidenta,“ povedal pre SME.
Počas predvolebnej kampane Kiska hovoril, že Mečiarove amnestie odsudzuje.
„Ich zrušenie by bol veľmi dôležitý signál od politikov pre slušných ľudí, ktorí stále stoja o spravodlivosť,“ povedal pre TASR vlani v júli.
Hneď však dodal, že kompetencie prezidenta na zrušenie amnestií nestačia.
Oskar Fegyveres vypovedal, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose. Skrýval sa v zahraničí, po návrate pracoval na polícii a neskôr striedal zamestnania. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
Protichodné rozhodnutia
- 31. augusta 1995 uniesli Michala Kováča mladšieho do Rakúska, prezident Kováč bol v tom čase v nemilosti premiéra a šéfa HZDS Vladimíra Mečiara.
- 29. apríla 1996 zahynul pri výbuchu auta Róbert Remiáš, ktorý bol spojkou korunného svedka prípadu Oskara Fegyveresa, ktorý vypovedal o svojej role v prípade.
- 17. mája 1996 polícia prípad zavlečenia Kováča odložila.
- 3. marca 1998 vydal zastupujúci prezident Mečiar amnestiu, v júli ju ešte upravil.
- 8. decembra 1998 sa Mikuláš Dzurinda pokúsil amnestie zrušiť tak, že vypustil niektoré články.
- 29. júna 2001 okresný súd rozhodol, že amnestie platia. V júni 2002 to potvrdil krajský súd.
O tom, že amnestie sa na stíhanie Lexu nevzťahujú, rozhodol 18. augusta 1999 senát Ústavného súdu v zložení Ján Drgonec, Anna Danielčáková a Július Černák.
