SME

Rybár: Rybárom nemá ísť len o mäso do mrazničky

Rybár: Rybárom nemá ísť len o mäso do mrazničky

Mrena bojuje ako kulturista, zubáč špekuluje, šťuka je najhlúpejšia, tvrdí Albert Mičko.


[content type="longread-pos" pos="full"]

Mrena bojuje ako kulturista, zubáč špekuluje, šťuka je najhlúpejšia,
tvrdí v rozhovore rybár Albert Mičko.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/3/73/7350213/perex_rybar.jpg" author="" longread-pos="full"] ALBERT MIČKO sa narodil v roku 1952 v Leviciach, vyštudoval za pekára, od roku 1975 až do odchodu do dôchodku pracoval ako baník. Od svojich desiatich rokov sa venuje rybárčeniu, je hospodárom miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu vo Veľkom Krtíši, v 80. rokoch minulého storočia bol majstrom Slovenska a päťnásobným víťazom reprezentačnej kvalifikácie v love rýb udicou na plavák. Je ženatý, má dve deti, žije vo Veľkom Krtíši.[/content]

ls2.jpg
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com

V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Koľko rybárov máte v najbližšej rodine?

Dosť. Ryby chytá celá rodina – ja, manželka, dcéry, zaťovia aj vnučka.

Ako ste sa k tomu dostali?

Ešte ako malí chlapci sme chytali ryby na nitky s ohnutým špendlíkom, neskôr som oficiálne začal na základnej škole v krúžku pre pionierov, kde sme mali niekoľko hodín teórie a praxe mesačne.

Nie je nuda sedieť sám pri vode a čakať, kým zaberie ryba?

Naopak, je to úžasný relax. Pravdou je, že kedysi chodili na ryby veľké partie. To sme sa na Ipeľ, Liptovskú Maru, Oravskú priehradu či Domašu vybrali aj tri či štyri rodiny s deťmi a popri rybačke hrali karty a varili guláš. Dnes sa to všetko vytráca, na ryby chodia skôr jednotlivci či maličké skupinky kamarátov.

Navyše nie je pravda, že rybár len sedí a čaká, stačí si pozrieť tých, čo sa venujú takzvanému prívlaču, respektíve blinkrovaniu, čo je chytanie na umelú nástrahu, ktorou vo vode simulujete pohybujúcu sa rybku či iného živočícha.

Vtedy treba aktívne chodiť okolo rieky či rybníka a rybu poctivo vyhľadávať, prútom správne priťahovať, aby ste dravca vydráždili a nalákali, jednoducho stále pracovať. O nude sa naozaj nedá hovoriť.

Žraloky reagujú na krv vo vode. Platí to aj o našich rybách?

Áno, je však zakázané ich takto lákať rovnako ako používať trebárs múčne červy či mravčie larvy.

Video: Je hanba, že aj rybári po sebe nechávajú neporiadok

[content type="citation"]Nemáme radi pečienkárov a mäsiarov[/content]

Cieľom rybára je čo najviac rýb v mrazáku?

U normálneho nie. Niekto chodí, aby si dobre zachytal, odfotil sa a rybu pustil späť do vody, žiaľ, je však aj mnoho takých, ktorých medzi sebou voláme pečienkári či mäsiari. Tým ide naozaj len o to, aby nabrali čo naviac rýb. Nevedia, kedy skončiť, len by brali a brali.

Koľko stojí základná výbava rybára?

Ak chcete poriadnu kaprársku palicu, navijak, háčiky, olová a všetko ostatné, u začiatočníka počítajte s 500 eurami. Existujú však aj pretekárske prúty za 3300 eur.

To mi však na chytanie nestačí, lebo by ma mali za pytliaka.

Preto treba v zväze absolvovať školenie a testy, k tomu si tiež musíte zaplatiť povolenie na chytanie.

Potom už môžem chytať, kde chcem a čo chcem?

Kdeže. Záleží na vás, či si u nás kúpite povolenie na kaprové, pstruhové, lipňové vody, alebo povolenie na lov hlavátky, ktorá sa chytá len dva mesiace do roka. Tiež je rozdiel, či máte miestne alebo zväzové povolenie, od toho závisí, kde konkrétne môžete chytať. Aby toho nebolo málo, potrebujete si ešte kúpiť štátny rybársky lístok, ktorý vydáva obec alebo mesto.

Je u nás veľa pytliakov?

Ryby sa kradnú stále, občas sú jednotlivé vody doslova vydrancované o kapitálne kusy. Pytliaci ich potom predávajú do Česka či Maďarska. Platí pritom, že rybári v žiadnom prípade nesmú svoj úlovok predávať, iba darovať.

Ako rybár nesmiem predať rybu do reštaurácie, hoci som ju chytil oficiálne?

To robia načierno iba už spomínaní pečienkári a pytliaci. Reštaurácia od vás oficiálne rybu nemá ako kúpiť, veď v tejto oblasti oficiálne nepodnikáte.

OK, som pytliak, vo vode mám nahodené udice a chytíte ma. Máte právo ma vôbec legitimovať?

Rybárska stráž áno, lebo ide o verejných činiteľov. Jej členov vyberá miestna organizácia rybárskeho zväzu, absolvujú školenie a skúšky, dostanú služobný preukaz a odznak, pričom ich menuje okresný úrad. Nenosia síce zbraň, ale v prípade potreby majú právo použiť aj donucovacie prostriedky ako hmaty, chvaty či obušok.

Aké následky by to pre mňa malo?

Keďže ide o porušenie zákona a prečin pytliactva, skončili by ste ako vyšetrovaný na polícii a nakoniec na súde. Občas, žiaľ, pytliačia aj členovia zväzu, takých môže okrem súdu dobehnúť aj pozastavenie členstva, prípadne vylúčenie.

Pravidlá teda porušujú aj oficiálni rybári?

Žiaľ, stáva sa to. V disciplinárnych konaniach zväz neraz rieši prípady rybárov, ktorí po sebe na mieste nechajú neporiadok, teda tuhý komunálny odpad. Normálny človek si totiž po sebe všetko uprace.

Koľko udíc môžem mať oficiálne nahodených? Môžem si ich dať povedzme šesť vedľa seba?

Na kaprových vodách maximálne dve, na pstruhovej vode len jednu, druhú nesmiete mať ani pripravenú. Pozor – ak chytáte na už spomínaný prívlač, vždy môžete mať len jednu.

[content type="citation"]Roztrasené nohy[/content]

Zväz sa stará aj o to, aby vo vodách bolo dosť rýb?

Áno, každý rok na jeseň zarybňujeme. Objednáme si ryby od dodávateľa a dáme ich do jednotlivých rybníkov. Na jeden hektár vodnej plochy sa ich dáva asi štyristo kilogramov, ovplyvňuje to však viac faktorov, napríklad sumár, koľko rýb sa vylovilo.

Okrem toho robíme aj jarné či jesenné kŕmenie a vápnenie. Vtedy do jazera na viacerých miestach vysypeme 200 až 300 kilogramov čistého žita.

Koľko členov zväzu máte vo Veľkom Krtíši?

V okrese je asi 850 rybárov, na celom Slovensku spolu viac ako 120-tisíc členov Slovenského rybárskeho zväzu.

Pribúdajú aj mladí?

Deti áno, s mládežou je to horšie, mnohí prestanú rybárčiť, keď sa im zapália lýtka. Niektorí sa však po pár rokoch vrátia. Škoda, že okrem morských panien neexistujú aj jazerné, možno by sme si ich udržali a oni by nemuseli behať inde. (smiech)

Čo vás najviac hnevá?

Okrem deravých a komplikovaných zákonov, kde nie sú doriešené mnohé veci, napríklad lov na hraničných riekach, napríklad aj to, že demokraciu si tu pomaly každý vysvetľuje po svojom.

Príde mi komické, že 25 rokov po revolúcii si ľudia po sebe nevedia upratať. Prídu chytať ryby a nechajú po sebe bordel, prípadne sa vyhovárajú na kúpajúcich sa. Neporiadok však často býva aj tam, kde je zákaz kúpania.

Netuším, kedy sa ľudia poučia a budú dodržiavať aspoň základné veci. Ako rozumieť tomu, že na rybníku v Sklabinej je občas neporiadok, hoci sú hneď vedľa neho pristavené kontajnery? Prečo majú za upratovanie platiť ostatní členovia zväzu, ktorí vedia, čo je slušnosť?

Mnohí rybári sa fotografujú so svojimi najväčšími úlovkami, iní však vravia, že rybárčenie je o inom a tomuto prístupu nerozumejú.

Zrejme je to podobné ako trofeje u poľovníkov, ide o adrenalín. Mnohí sa chcú dostať do popredia a ukázať, čo dokázali. Kým sa vrátia od vody do mesta, ich ryba v rozprávaní narastie aj o 10 kilogramov.

Je to však rôzne – pre niekoho u nás ani metrový sumec nie je kapitálny, spokojný je, až keď chytí 100-kilogramového. Ja som chytil najväčšieho sumca, ktorý mal 26 kilogramov, manželka zase 12-kilogramovú šťuku. Som spokojný.

Keď ryba zaberie, tušíte, čo ste chytili?

Vďaka skúsenostiam áno, cíti to na ťahu udice. Kapor, zubáč či sumec totiž bojujú inak, pstruh zväčša vyskočí z vody a robí saltá. Ryby v nebezpečenstve inak vyhľadávajú prekážky tak, aby sa schovali a vám zamotali lanká tak, že nimi nemôžete trhať a pritiahnuť ich.

Najmä mladým začiatočníkom sa potom neraz stane, že keď prvýkrát chytia veľkú šťuku alebo sumca, je to taký adrenalín a vypätie, že sa dostanú do stresu a šoku, doslova sa im roztrasú nohy. Vytiahnuť väčšiu rybu naozaj nie je ľahké.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/3/73/7350213/6.jpg" author=""]Mnohí sa chcú ukázať, čo dokázali. Kým sa vrátia od vody do
mesta, ich ryba v rozprávaní narastie aj o 10 kilogramov.[/content]

[content type="citation"]Najchutnejší je zubáč[/content]

Ktorá ryba zvykne najviac bojovať s rybárom?

Najťažším bojovníkom býva asi mrena. Tá pôjde po prúde a vyvinie ťah ako raketa, lebo má svalnaté telo ako kulturista. Hoci má možno tri či štyri kilogramy, keď s ňou bojujete, máte pocit, akoby ste chytili 30 či 40-kilogramovú rybu. Mrena sa jednoducho nikdy nechce poddať. Osemdesiatcentimetrový sumec ani zďaleka nie je taký bojovný ako rovnako dlhá mrena.

Ktorá ryba je najchutnejšia?

Jednoznačne zubáč, teda rytier vôd so skleným okom, keďže vidí aj v mútnej vode. Má najkvalitnejšie aj dosť drahé mäso. Za kilogram filetovaného zubáča v obchode dáte aj viac ako 20 eur. Ide pritom o jednu z najprešpekulovanejších rýb.

V akom zmysle?

Niektorí zubáča považujú len za zdochlinára a sanitára, ktorý požiera mŕtve rybky, ale on si zvykne vytvárať aj špeciálne komunity – má totiž svojich poddaných, teda nadháňačov, ktorí mu zabíjajú rybky, prípadne sa samy lapia na návnadu, kým on sa nedá nachytať.

S jeho lovom je to preto zvláštne – niekedy je zaťatý ako baran a nemáte šancu, inokedy sa so zubáčmi roztrhne vrece, lebo na nič nehľadia a skáču po všetkom, čo hodíte do vody. Vyprovokovať ich a chytiť je najmä o kumšte rybára. Treba trafiť veľkosť, farbu a pach prívlače, každý mesiac rozhoduje iná farba. Navyše vo vode musíte správne simulovať pohyb či umieranie umelej rybky.

Čo sa chytá ľahko?

Najhlúpejšia je určite šťuka. Tá skočí po hocičom, dopichá sa, vytiahnete ju von, hodíte naspäť a o chvíľu ju chytíte znovu. Nechá sa vyprovokovať takmer vždy, dokonca aj vtedy, keď nepotrebuje žrať.

Chutí vám kapor? Mnohí si ho dávajú na Vianoce, má však aj dosť odporcov, a nielen kvôli drobným kostičkám.

Pre mňa je kapor niečo ako rastúca tráva, neláka ma. Ak ho aj chytím, darujem ho. Na dobrého kapra síce existuje snáď 150 receptov, je však veľký kumšt ho dokonale pripraviť. Dokonca len málokto ho vie vyfiletovať tak dobre, aby nikomu neublížila žiadna jeho kostička.

Čo pstruhy?

Tie mi chutia, dajú sa pripraviť na mnoho spôsobov. V reštauráciách s nimi býva problém, niekde ich robia perfektne, inde otrasne. Doma ich vypchávame kyslou kapustou, pripravíme na masle, pridáme vetvičky byliniek a pokvapkáme citrónom. Koreniny naň používame len sporadicky.

Najlepšie sú však zrejme údené. Nedávno som takto na jednu športovú akciu do soli naložil a vyúdil 100 kilogramov pstruhov.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/3/73/7350213/8.jpg" author=""]Keby bola konkrétna voda naozaj znečistená, tak by v nej neprežili ani ryby.[/content]

[content type="citation"]Morské sú zdravšie[/content]

Občas počuť názor, že ryby z našich potokov a jazier je kvôli znečisteniu vody lepšie nejesť.

Keby bola konkrétna voda naozaj znečistená, tak by v nej predsa neprežili ani ryby. Ak je niekde zákaz kúpania z hygienických dôvodov, neznamená to, že nie je vhodná pre život iných živočíchov. V rybníku v Sklabinej nám napríklad žijú lastúrniky – takzvané korýtka rybničné. Dosahujú veľkosť tácky, na ktorej nám priniesli kávu. Prežili by v špinavej vode?

Ktoré revíry sú najlepšie na Slovensku?

Na zubáča 38-hektárové jazero v Neninciach v našom okrese, ale to tam nedávajte, lebo k nám začnú všetci chodiť. (smiech) Pred dvomi rokmi sa tam za sezónu vylovilo spolu 1850 kilogramov zubáčov, čo nedokázali ani na Liptovskej Mare či Oravskej priehrade. Pre každého rybára je však zaujímavá iná voda, takže spomínať konkrétne revíry nemá zmysel. Niekto má radšej tečúce, iný stojaté vody.

Existuje ryba, ktorá rybárov rozčuľuje?

Áno. Každá ryba má svojho prirodzeného nepriateľa s výnimkou sumčeka čierneho, ktorého volajú aj sumček americký. Dosť sa tu rozmáha, pričom ide o nepôvodnú inváznu rybu, ktorá sem nepatrí. Likviduje nám ikry a teda budúce ryby, jeho samotného však vo vode nezožerie nik. Maďari si však z neho zvyknú robiť perkelt.

Na Váhu, Dunajci či Hrone mávajú rybári problémy aj s kormoránmi, keďže tie tiež dokážu vyplieniť množstvo rýb.

Ako často konzumujete ryby?

Len málokedy, možno raz mesačne, niekedy ani to nie. Viac ich ľúbi manželka.

Čo hovoríte na ochrancov zvierat, ktorým sa ich zabíjanie nepáči?

Ochranári existujú normálni aj extrémni, napríklad tí maďarskí na Ipli nasadili 14 párov vydier a dotrepali sem aj bobra, ktorý tu nikdy nebol. Dôsledky sú hrozné. Okrem toho ryby boli prirodzenou potravou snáď už pre pračloveka. Zaujímalo by ma, čo tí ľudia vlastne jedia.

Je v poriadku, keď niekto napichne rybu na háčik, vytiahne ju, odfotografuje sa s ňou a hodí ju späť do vody?

Čítal som, hoci neviem, či to bolo naozaj preukázané aj vedecky, že ryba po niekoľkých sekundách zabudne na bolesť. Humánnosť a nehumánnosť je téma na dlhú debatu, napríklad v niektorých krajinách je zakázané loviť na živú rybu, môže sa len na mŕtvu. Je každého vec, aké má hodnoty a ako sa rozhodne.

Sú ryby užitočné aj inak ako potrava?

Napríklad likvidujú larvy komárov, takže by sa z nich mal tešiť každý, kto žije v záplavovej oblasti, kde komáre nik nepostrekuje.

Kupujete si v obchode ryby zo zahraničia ako losos, treska, pangasius či sardinky?

Na pachy rýb zvonku tu nie sme veľmi naučení. Iná vec je, že naše ryby sú až na zubáča či šťuku dosť tučné, jedinou treskovitou rybou u nás je zase mieň.

Sú tie naše potom zdravé?

Morské sú určite zdravšie, len napríklad ja nie som na ich chute zvyknutý. Mnohí naši rybári zase chodia do Francúzska, Talianska či Španielska loviť veľké premnožené kapry, pričom tam je to podradná ryba. Tamojší obyvatelia majú oveľa radšej dary mora ako sépie či chobotnice.

Chutí vám kaviár?

Párkrát som ho jedol, ale na chuť som mu neprišiel, radšej si dám doma vyrobené slané očká. Vyrábam ich z chrbtice plotičky, ktorú obalím v soli, pridám bobkový list, celé korenie a na 14 dní dám do chladničky, pričom to každý druhý deň zlievam. Po dvoch týždňoch len opláchnem vodou, zalejem olejom a vznikne obrovská delikatesa.

Drahé druhy rýb mi netreba. Mnohí to možno nevedia, ale aj menej hodnotné ryby ako beličky, plotice či červenice sa dajú spracovať na hrubú tresku, alebo z nich môže vzniknúť skvelý rybací šalát.

Taký údený pleskáč je doslova chuťovka. Čo z neho neskonzumujem, vyšľahám s maslom a skončí to v sedemdecovom pohári. Lepšiu paštétu ste snáď ani nejedli. V Nemecku ma tiež rybári naučili uvariť hocijakú menej hodnotnú bielu rybu, jej mäso prepasírovať a kocky z neho zamraziť. Potom ich už len stačí hádzať do každej polievky či omáčky ako bujón.

Hovoríte o bielych, menej hodnotných rybách. Ktoré sú hodnotné?

Medzi hospodársky cenné ryby sa oficiálne zaraďujú napríklad šťuka, zubáč, sumec, pstruh, hlavátka a kapor, hoci toho by som tam ja osobne naozaj nedával.

Rozhovor nebol autorizovaný, Albert Mičko to nepožadoval.

Medzititulky: redakcia

Čítajte ďalej

Astronautka z NASA: Vidieť Zem oproti čiernote vesmíru je neuveriteľné Plus

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Dorothy Metcalf-Lindenburgerová na ISS. Slúžila na misii STS-131 na ISS na jar 2010.

Odstrihnime sa od koreňov nenávisti (píše Michal Havran)

Pri výročí reformácie dokázali francúzski protestanti odsúdiť Lutherov antisemitizmus. A čo Slováci?

Antisemitiumus a pogromy proti Židom mali korene už v Lutherovom učení.

Zapíše sa Sagan do dejín? Rozhodnúť môže jedna vec

Vlani nebol najväčším favoritom, ale aj tak vyhral.

Peter Sagan zabojuje v Bergene o tretí titul svetového šampióna.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop