SME

Ochrankyňa psov: Je to boj s veternými mlynmi, občas cítim beznádej

Ochrankyňa psov: Je to boj s veternými mlynmi, občas cítim beznádej

Stretávame sa aj s urážkami, osočovaním a nepochopením, tvrdí Renáta Matejovová.


[content type="longread-pos" pos="full"]

Stretávame sa aj s osočovaním, urážkami, nepochopením, prípadne nás
označujú za čudákov, tvrdí v rozhovore RENÁTA MATEJOVOVÁ.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/55/5533696/5533696.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] RENÁTA MATEJOVOVÁ (na fotografii Jána Krošláka) sa narodila v roku 1973, maturovala z textilného dizajnu v Ružomberku. Dvanásť rokov strávila na materskej dovolenke, pracovala ako predavačka a vedúca predajne s módou a šperkami, dnes je zamestnaná v obchode s textilom. V roku 2012 založila občianske združenie Otvorme srdcia – záchrana psov VK vo Veľkom Krtíši, ktoré sa formou dočasnej opatery venuje pomoci opusteným, nechceným a týraným psom.
Je matkou troch detí, medzi jej hobby patria zvieratá, maľovanie a čítanie.[/content]

ls2.jpg
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com

V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Niekomu sú zvieratá ukradnuté, iní prispievajú na útulky, ďalší pomáhajú aktívne. Ako sa to vyvíjalo u vás?

Zvieratám som začala pomáhať pred takmer deviatimi rokmi. Podľa mňa sa s tým človek narodí a potrebu pomáhať či súcit k zvieratám má v sebe. Mojím snom bolo stať sa zverolekárkou, rodičia ma však viac podporovali v umeleckom smere, a tak som študovala dizajn. Po škole prišla rodina a nemala som čas na iné aktivity, ako však deti rástli, kontakt so zvieratami mi začal chýbať.

Na internete som našla stránku združenia Psia duša a začala preň vykonávať dočasnú opateru psov. Stretlo sa tam totiž množstvo ľudí s podobným zmýšľaním a jednej krvnej skupiny, čo ma doslova naštartovalo.

Čo to v praxi znamenalo?

Robila som dobrovoľníčku, poskytovala domov nechceným šteniatkam. Boli u mňa, kým sa pre ne nenašiel vhodný majiteľ. Všetko sa dialo buď v mojom byte, alebo v dome starej mamy.

Za tie roky sa mi podarilo zachrániť slušné množstvo psíkov trebárs z karantény zo Zvolena, kde boli v minulosti dosť zlé podmienky. Obetovala som tomu množstvo času na úkor rodiny, a tak som si nakoniec založila vlastné občianske združenie.

Psov z karantény vám dávali bez problémov?

Fungovalo to tak, že psov som si odkúpila, zaočkovala a kompletne vyliečila. Platila som to z vlastných zdrojov, neskôr sa pridali kamarátky, ktoré pomáhali finančne aj materiálne, veľkú oporu som mala v šéfke združenia Pes v núdzi. Pomohla mi aj tým, že k sebe vzala psíkov, ktorých som už nemala kam dať.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/55/5533697/5533697.jpeg?rev=2" author=""]Boríme sa s pomerne veľkými problémami, ktoré vyplývajú z nedostatku financií.[/content]

[content type="citation"]Viac pomoci máme z iných okresov[/content]

Prečo občianske združenie práve vo Veľkom Krtíši?

Lebo odtiaľ pochádzam a chcela som pomôcť, opustených psov je v tom okrese strašne veľa. Najskôr som sa však bála, lebo to mesto je dosť špecifické a nové veci sa v ňom presadzujú ťažko. Nakoniec ma presvedčila už spomínaná kamarátka.

Je vás dnes viac?

V združení sme štyri baby, k tomu máme do desať dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní brať si psíkov do dočasnej opatery k sebe domov. To číslo sa však stále mení.

Koľko psov máte u seba v tejto chvíli?

Momentálne osem psov a päť mačiek, to už je dosť. Tri veľké psy mi totiž ostali ako stálice, ktoré nik nechcel. Na psičkárku som preto prerobila aj moju mamu a postupne zapájala širšiu rodinu, desať až pätnásť psov bolo u nás bežných. (smiech)

Aké máte zázemie?

Boríme sa s pomerne veľkými problémami, ktoré vyplývajú z nedostatku financií. Nedávno však mesto spravilo akciu Krtíšsky oriešok, na ktorej sa súťažne prezentovali psy bez papierov.

Prizvali nás na ňu a dostali sme z nej finančný výťažok, čo nám pomohlo. Občas však mám pocit, že sa nám dostáva viac pozornosti a pomoci od ľudí z iných okresov.

Čím to je?

Neviem, ale asi tým, že sme sa popri práci so zvieratami nestihli venovať širšej medializácii a spoliehali sa na to, že propagácia cez Facebook prinesie dostatočnú podporu v okrese.

Skôr sme sa však dostali do povedomia občanov iných častí Slovenska a Česka – či už spoluprácou s inými združeniami, alebo pravidelnou účasťou na podujatiach zameraných na adopciu opustených zvierat po celom Slovensku.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/55/5533699/5533699.jpeg?rev=2" author=""]Vyzývala som občanov, aby nám pomohli formou brigády, vďaka ktorej by sme pozemok
mohli oplotiť, nemalo to však prakticky žiadny ohlas.[/content]

[content type="citation"]Verejnosť asi nemá záujem[/content]

Čo by vám teraz najviac pomohlo?

Väčšia ochota ľudí. Prenajali sme si priestor na konci mesta. Vyzývala som občanov, aby nám pomohli formou brigády, vďaka ktorej by sme pozemok mohli oplotiť, nemalo to však prakticky žiadny ohlas.

Štyri ženy, žiaľ, plot samy postaviť nedokážu. Verejnosť o to zrejme nemá záujem. Akoby nás mala za tých, čo sa len na niečo hrajú, hoci je za tým tvrdá drina. Pár občasných sponzorských darov od jednotlivcov a symbolická čiastka z dvoch percent daní nestačia. Jednoznačne teda ešte musíme zapracovať na svojej prezentácii v meste.

Nepomáha vám aj ono?

Nie. Mesto nás zatiaľ podporilo už spomínanou akciou Krtíšsky oriešok, za čo som vďačná, verím však, že sa naša spolupráca bude rozvíjať.

Na čo konkrétne bude využitý pozemok?

Na súkromný azyl pre psov s kotercami, aby sme neboli odkázaní len na dočasné opatery. Bez podpory verejnosti a mesta to však nebude ľahké. Vtedy by sme mohli pomôcť viacerým psom, dokonca umiestniť tam aj tých, ktorých odchytí mestská polícia.

Dali by sa tam organizovať aj edukačné akcie pre verejnosť. Pozemok je dosť veľký, psy by mali svoj výbeh. Prezentujeme sa aj v školách, radi by sme zapojili viac detí, lebo u nich sa osveta robí najlepšie.

Čo najviac platí pri záchrane opustených zvierat?

Že tam, kde zlyhal človek, môže zasiahnuť a pomôcť opäť len človek.

Aký veľký je v okrese problém s túlavými psami?

Keby som to brala dôsledne, ročne ide o stovky zvierat. Vzhľadom na naše obmedzené podmienky ich však dokážeme prebrať len okolo šesťdesiat.

Žiaľ, aktuálne sme v situácii, keď sme museli pribrzdiť, máme malý stop stav, musíme veľmi selektovať. Viac psíkov v tejto chvíli prichýliť nevieme, takže sme si museli stanoviť limit.

V čom sú výhody dočasnej opatery?

V tom, že opustený pes žije v rodine, kde prebieha socializácia, vďaka čomu vieme odhadnúť, či je vhodný k deťom, starým ľuďom, vidíme tiež, akú má povahu, ako sa správa k iným zvieratám. Kapacita dobrovoľníkov však nepostačuje, vyhodených či týraných psov je oveľa viac.

Viete, čo je zaujímavé? Že takmer nedostávame ponuky na finančnú, materiálnu či personálnu pomoc, na druhej strane stále niekto volá, že jeho fena má mladé a on nevie, čo so šteniatkami, nech si ich teda prídeme vziať.

Prípadne, že tam a tam je vyhodený pes a máme sa o neho postarať. My však musíme pokryť finančné výdavky na krmivo, vakcináciu, liečbu, kastráciu a ďalšie veci, pričom sa môže stať, že psovi nenájdeme domov aj niekoľko mesiacov. Peniaze od darcov a členov majú tiež svoju hranicu.

Ako teda končia psy, ktoré odchytí mestská polícia?

Ja som prevzala dvoch či troch psíkov, zväčša ich však berie útulok v Lučenci, s ktorým má Veľký Krtíš uzavretú zmluvu.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/55/5533702/5533702.jpeg?rev=2" author=""]Spolupracujem so združeniami, kde psy v útulkoch môžu dožiť, nik ich neutráca.
Ani my sme za tie roky neutratili jediné zviera, som zásadne proti.[/content]

[content type="citation"]Chodíme na istotu[/content]

Čo sa deje so psami v útulkoch, ktoré si dlhodobo nik neadoptuje?

Spolupracujem so združeniami, kde psy v útulkoch môžu dožiť, nik ich neutráca. Ani my sme za tie roky neutratili jediné zviera, som zásadne proti.

Raz sa nám dokonca podarilo umiestniť v rodine 15-ročného psa, ktorý bol celý život na reťazi. Nevzdala som to a dnes má nádherný domov v Česku, doslova žiari šťastím. Keď porovnávam jeho fotografie spred adopcie a po nej, jasne vidím rozdiel, doslova omladol.

Na druhej strane nepopieram, že na Slovensku existujú aj zariadenia, ktoré sú nútené psov utrácať. Najskôr dostanú šancu, ale keď to nevyjde a naozaj ich nik nechce, pristúpia aj k takému kroku.

Akou cestou sa k vám najčastejšie dostávajú psy?

Často nám volajú z okolitých dedín. Tie miesta už poznáme, jednoducho sa stali neoficiálnym stanovišťom pre vyhodené psy. Sú to konkrétne cesty, odpočívadlá a rázcestia, kam chodíme takpovediac na istotu. Neprejde týždeň, aby sa tam nejaké psy neobjavili.

Všetkých ihneď skontrolujeme, či nemajú čip, aby sme mohli nájsť pôvodného majiteľa, zväčša sa to však nepodarí, a tak končia u nás.

Kedy býva najviac vyhodených zvierat?

Po Vianociach v zime a na jar, keď mnohí pochopia, že zvieratko nebol najvhodnejší darček. Kritické sú aj obdobia po háraní, vtedy sa dá nájsť množstvo šteniatok vyhodených v škatuliach či vo vreciach pri ceste alebo na poli.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/55/5533703/5533703.jpeg?rev=2" author=""]Raz sa nám podarilo umiestniť v rodine 15-ročného psa, ktorý bol celý život na reťazi. Na fotografii z archívu občianskeho združenia je pes Dunko pred adopciou.[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/55/5533706/5533706.jpeg?rev=2" author=""]Nevzdala som to a dnes má nádherný domov, doslova žiari šťastím. Na fotografii z archívu
občianskeho združenia je pes Dunko po adopcii v Česku.[/content]

[content type="citation"]Kastrácia je podmienkou[/content]

Zrejme ste nedávno čítali o dvoch tínedžerkách, ktoré na smrť ubili psov. Máte aj prípady týraných zvierat a robíte niečo preto, aby ste ich majiteľom odobrali?

Niekoľko týraných psov sme už riešili. Najskôr žiadame o nápravu majiteľov, lebo priamo im odobrať zviera nemôžeme. Ak to nezaberie, spolupracujeme s inými orgánmi.

Občas musíme majiteľov prehovárať, aby sa psov radšej vzdali, párkrát sme im radšej zaplatili a zviera si vzali, lebo inak sa s nimi dohovoriť nedalo.

Čo psov u vás čaká?

Kompletná prehliadka u veterinára a liečba, lebo často majú alergie na blchy, kožné problémy, rezné rany, vykĺbené nohy, mali sme aj psíka s podrezaným hrdlom.

Iné sú vychudnuté na kosť, totálne podvyživené, začervavené a po psychickej stránke utrápené. Na niektorých vidieť, že boli bité, boja sa každého pohybu. Sú ustráchané, len čo v rukách vidia metlu. Takých psov do rodín nedávame, až kým nie sú psychicky v poriadku. Ďalšie psy si zase na nové podmienky zvyknú pomerne rýchlo.

Nový majiteľ teda dostáva v podstate zdravého psa?

Vzhľadom na okolnosti áno, prípadne sa s majiteľom dohodneme, že liečbu dotiahne on, najmä ak je zdĺhavá. Všetkých psov tiež očipujeme, odčervíme, odblšíme, zaočkujeme a vykastrujeme.

Kastrácia je doslova nevyhnutná, v tomto robíme osvetu aj po dedinách. Sme radi, ak dokážeme presvedčiť najmä starších ľudí, lebo tí neraz žijú v predsudkoch, že pes zásadne zmení povahu a už nebude, čo býval.

Ak si niekto od nás berie šteňa, ktoré sme vykastrovať nestihli, musí nám preukázať, že to neskôr zabezpečil. Ak na to nemá, radšej to zaplatíme my, je to však zásadná podmienka.

Zrejme najväčší problém je s množiteľmi psov.

Áno, to je celoslovenský problém, stretli sa s ním všetky občianske združenia. Našťastie, vďaka internetu je možné sledovať inzeráty množiteľov, a tak vieme, o koho ide. Vtedy ideme a snažíme sa psov zachrániť.

Len v našom okrese som takto zachraňovala asi pätnásť zvierat od štyroch množiteľov, ktorí sa ich chceli zbaviť, lebo už boli „vyrodené“ a nemali z nich dostatočný úžitok. Niektoré psy sa dokonca báli svetla, lebo ho vďaka pivničným priestorom nikdy nevideli, mnohé ani nevedeli stáť na nohách.

Zbavujú sa ľudia aj čistokrvných psov?

Samozrejme, hoci orieškov je stále viac. Čistokrvné psy však pribúdajú každý rok, majitelia sú už dnes leniví dať si inzerát alebo zavolať do nejakej organizácie, ktorá by za nejaký smiešny poplatok pomohla.

[content type="citation"]Občas cítim beznádej[/content]

Čo vás najviac hnevá?

Že je to boj s veternými mlynmi. Je tu snaha pár ľudí, ktorí vnímajú trpiace pohľady zvierat a míňajú na ne vlastné peniaze ráno, večer i v noci, nemá to však konca. Koľkokrát sa chystajú na rodinný výlet, niekto zavolá a oni idú pomáhať psovi.

Úcta k iným tvorom je tu strašne slabá, a tak majú stále veľa práce. Dokonca mám pocit, že psov na ulici pribúda. Neverím, že sa to niekedy napraví, občas cítim až beznádej. Robíte, snažíte sa, napriek tomu viete, že všetkým nepomôžete, a to bolí. Aby toho nebolo málo, ešte sa stretnete aj s osočovaním, urážkami, nepochopením, prípadne vás označia za čudáka.

Aká je garancia, že pes od vás opäť neskončí v zlých rukách?

Zvieratá dávame len po podpise adopčnej zmluvy, kde sú presne stanovené podmienky držania. Kto ju odmietne, nemá šancu.

Jednou z podmienok je, že máme právo zviera kedykoľvek skontrolovať, čo aj v praxi robíme. Majiteľ sa zaväzuje, že ostaneme v kontakte, že nám bude posielať fotografie, že zviera nesmie posunúť nikomu inému, jedine vrátiť nám.

Boli také prípady?

Raz sme pri kontrole našli psa výrazne pochudnutého a zavšivaveného, tak sme ho majiteľovi odobrali. Inak však máme len dobré skúsenosti, možno trikrát nám majitelia psíkov vrátili, lebo si vzájomne nesadli.

Beriete za adopciu nejaký poplatok? Mnohí tvrdia, že útulky by mali byť radi, že si psov vôbec niekto vezme, nie za to ešte pýtať peniaze.

Máme poplatky, hoci nie sú presne stanovené. Za psíka nám ľudia dávajú 10 až 15 eur, za kastrovanú fenku prihodia niečo navyše. Ľuďom vysvetľujeme, že zviera dostanú zadarmo a poplatok je sponzorský poplatok pre združenie, aby mohlo pomôcť aj iným psom, keďže sú s tým spojené náklady.

Koniec koncov, ak niekto nemá aspoň na symbolický poplatok za prevzatie psíka, čo urobí, ak mu doma ochorie a bude potrebovať veterinára s liečbou?

Na Facebooku máte vlastnú skupinu, chýba vám však webstránka. Prečo?

Kvôli financiám, lebo vždy som radšej uprednostnila liečbu či kastráciu psa, hoci mi je jasné, že stránku potrebujeme a musíme ju vytvoriť. Najmä starší ľudia totiž na Facebook nechodia a zvieratká si hľadajú cez iné kanály.

Prichádzame tak zrejme o časť ľudí, ktorí by si psov mohli adoptovať. Prioritné je však oplotenie pozemku, aby sme mohli postaviť voliéry a pomáhať viacerým zvieratám.

Ak vám niekto prispeje, má možnosť spätne skontrolovať, na čo šli jeho peniaze?

Samozrejme, stačí sa ozvať a ukážem mu kompletné papiere.

Dá sa prispieť aj inak ako finančne?

Pomôžu nám granuly, maškrty, deky, matrace, hračky, pelešteky, obojky, vôdzky, a keď sa oplotí pozemok, tak aj staré použité búdy a ďalšie veci.

Premýšľali ste, prečo vlastne niektorí ľudia týrajú zvieratá?

Robia tak len tí, u ktorých absentuje ľudskosť a vyššia inteligencia. Nemajú v sebe normálne cítenie, čo je zrejme porucha vnímania života ako takého. Zdravý človek to totiž určite nedokáže. Neodsudzujem ľudí, ktorí nepomôžu, lebo aspoň neubližujú. Tí, čo aktívne robia zle, sú však chorí.

Nestretávate sa s výčitkou, že načo pomáhate zvieratám, keď hladuje a trpí toľko ľudí?

Stretávam sa s ňou často, vždy sa nájdu ľudia, čo mi to vytknú. Keď sme v meste robili zbierku na krmivo pre psíkov, jedna pani mi povedala, že ak by šlo o deti, prispela by, ale pre zvieratá to neurobí.

Čím im argumentujete?

Že každý máme svoju parketu a každý z nás prišiel na svet pre niečo iné. Robím to, čo cítim hlboko vo svojom srdci. Tým netvrdím, že ľudia nemajú prispievať deťom či starším ľuďom, bezbranné sú však predsa aj opustené zvieratá.

Každý nech si zvolí to, čo mu najviac vyhovuje, je nás predsa veľa a každý má možnosť pomôcť. Mnohí však len kritizujú, sami nikomu nepomôžu a argument o zbytočnej pomoci zvieratám je len výhovorka.

Rozhovor bol autorizovaný, Renáta Matejovová v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: redakcia

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu