Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Praha 21. novembra (TASR) - Slovensko dnes dostalo na summite v Prahe pozvánku do NATO, čím urobilo kľúčový krok k plnohodnotnému členstvu v tomto vojenskom združení

Slovensko má pozvánku do NATO, členom sa stane na jar 2004

Praha 21. novembra (TASR) - Slovensko dnes dostalo na summite v Prahe
pozvánku do NATO, čím urobilo kľúčový krok k plnohodnotnému členstvu
v tomto vojenskom združení.

Prezidenti a premiéri členských štátov aliancie na zasadnutí
Severoatlantickej rady (NAC) jednomyseľne súhlasili s pozvaním
Slovenska a ďalších šiestich krajín.

"Navrhujem hlavám štátov a vlád, aby sme na prístupové
rokovania s NATO pozvali nasledujúce krajiny: Bulharsko, Estónsko,
Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Považujem to za
dohodnuté," povedal v úvodnej časti rokovania NAC generálny tajomník
NATO George Robertson.

Keďže žiadna z členských krajín nevyslovila proti návrhu
námietku, odklepnutím kladivka Robertson udelenie pozvánok potvrdil:
"Ďakujem veľmi pekne, rada rozhodla."

Podľa Robertsona je aliancia presvedčená, že toto kolo
rozšírenia zachová a zvýši silu, súdržnosť a životaschopnosť NATO.
Prijatie nových krajín nie je namierené proti bezpečnostným záujmom
žiadnej partnerskej krajiny, ubezpečil generálny tajomník aliancie.

Vzápätí udelil slovo 19 lídrom členských štátov. Ako prvý
pozvanie siedmich krajín privítal český prezident Václav Havel,
nasledovali ďalší prezidenti, resp. premiéri.

Pozvané krajiny začnú o niekoľko dní prístupové rokovania
s NATO, v marci 2003 by mali podpísať prístupové protokoly a ich
vstup sa predpokladá na jar 2004.


Slovenská delegácia prijala pozvanie do NATO nadšeným potleskom

Praha 21. novembra (TASR) - Potleskom a podávaním rúk privítali dnes
členovia slovenskej delegácie pozvanie SR do Severoatlantickej
aliancie.

Prezident SR Rudolf Schuster, premiér Mikuláš Dzurinda,
ministri zahraničných vecí a obrany Eduard Kukan a Ivan Šimko,
predseda zahraničného výboru Národnej rady SR Ján Figeľ, štátny
tajomník MO SR Rastislav Káčer, ako aj veľvyslanci SR v ČR a v USA
Ladislav Ballek a Martin Bútora sledovali otvorenie i priebeh úvodnej
časti summitu NATO v priestoroch hotela Corinthia Towers.

Pozvánku do NATO pre SR oznámili lídri NATO dnes krátko pred
10.00 h. Devätnásťčlenná vojenská aliancia pozvala okrem SR aj
Slovinsko, tri pobaltské štáty - Litvu, Lotyšsko, Estónsko, ako aj
zástupcov Balkánu - Rumunsko a Bulharsko. Zvyšných kandidátov
- Albánsko, Macedónsko a Chorvátsko - NATO zatiaľ nepozvalo.


NATO pozvala SR, Dzurinda hovorí o míľniku na ceste k bezpečnosti

Praha 21. novembra (TASR) - SR dnes dostala na summite v Prahe
pozvánku do NATO, čím urobila kľúčový krok k plnohodnotnému členstvu
v tomto vojenskom združení.

Prezidenti a premiéri členských štátov aliancie na zasadnutí
Severoatlantickej rady (NAC) jednomyseľne súhlasili s pozvaním
Slovenska a ďalších šiestich krajín. Ich rozhodnutie okamžite
privítal slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

"Tento deň je významným míľnikom na našej ceste za trvalou
bezpečnosťou pre Slovensko," vyhlásil premiér na tlačovej konferencii
v priestoroch pražského Kongresového centra.

Dzurinda sa spolu so slovenským prezidentom Rudolfom Schusterom
zúčastní dnes popoludní na spoločnom zasadnutí lídrov členských
a pozvaných krajín.

Šéfovia štátov a vlád 19 členských krajín NATO dnes
o pozvánkach v Prahe nerokovali, do českej metropoly prišli už
rozhodnutí. Generálny tajomník aliancie George Robertson po
privítacích prejavoch oznámil, že aliancia v uplynulých mesiacoch
smerovala ku konsenzu o pozvaných krajinách a že túto otázku považuje
za dohodnutú.

"Navrhujem hlavám štátov a vlád, aby sme na prístupové
rokovania s NATO pozvali nasledujúce krajiny: Bulharsko, Estónsko,
Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Považujem to za
dohodnuté," povedal lídrom aliancie Robertson.

Keďže žiadna z členských krajín nevyslovila proti návrhu
námietku, odklepnutím kladivka Robertson udelenie pozvánok potvrdil:
"Ďakujem veľmi pekne, rada rozhodla." Rokovacou sálou Kongresového
centra i tlačovým strediskom, v ktorom novinári sledovali televízny
prenos, zaznel dlhotrvajúci potlesk.

Aliancia je podľa Robertsona presvedčená, že toto kolo
rozšírenia zachová a zvýši jej silu, súdržnosť a životaschopnosť.
Prijatie nových krajín nie je namierené proti bezpečnostným záujmom
žiadnej partnerskej krajiny, ubezpečil generálny tajomník aliancie.

Vzápätí udelil slovo 19 lídrom členských štátov. Ako prvý
pozvanie siedmich krajín privítal český prezident Václav Havel,
nasledovali ďalší prezidenti, resp. premiéri. "Rozšírenie posilní
alianciu, ktorá je naším najdôležitejším spojencom, a oživí ducha
NATO," vyhlásil americký prezident George W. Bush.

Sedem pozvaných krajín začne o niekoľko dní prístupové
rokovania s NATO, v marci 2003 by mali podpísať prístupové protokoly.
Ich ratifikácia členskými krajinami by sa mala skončiť na jar 2004,
keď sa predpokladá vstup nových členov do aliancie.

Slovensko a ďalší pozvaní sa od roku 1999 pripravujú na
členstvo v NATO v rámci Akčného plánu členstva (MAP). Museli plniť
demokratické, ekonomické i vojenské požiadavky, aby presvedčili
alianciu, že sú na členstvo dostatočne pripravení. MAP bude
pokračovať aj po pozvaniach. Aliancia si neželá, aby budúci noví
členovia teraz poľavili v reformnom úsilí a príprave.

Na rozdiel od roku 1999, keď NATO prijala Česko, Poľsko
a Maďarsko, budú noví členovia vstupovať do aliancie, ktorá sa musí
prispôsobiť novým bezpečnostným hrozbám - terorizmu a zbraniam
hromadného ničenia. NATO chce preto na pražskom summite schváliť
svoju modernizáciu.

Slovensko dúfalo v pozvanie do NATO už pred summitom aliancie
v Madride v roku 1997, vtedy ho však z radov nádejných kandidátov
vylúčili kvôli nespokojnosti so stavom demokracie. Madridský summit
nakoniec pozval len Česko, Poľsko a Maďarsko.


Šimko: Vďaka pozvánke do NATO sa vraciame k civilizácii Západu

Praha 21. novembra (TASR) - Minister obrany SR Ivan Šimko považuje
získanie pozvánky do NATO za jeden z významných míľnikov pri
návrate SR do civilizácie Západu. Vďaka nemu získajú občania SR aj
vyšší štandard bezpečnosti.

"Hoci do tejto civilizácie patríme a vždy sme patrili, teraz sa
nám podarilo potvrdiť aj formálnu prináležitosť k systému, ktorý
zaisťuje jej bezpečnosť," povedal pred novinármi.

Šimko nepochybuje o tom, že Slovensko sa stane z vojenského
hľadiska plnohodnotným partnerom podstatne vyspelejších členom
aliancie aj vďaka reforme ozbrojených síl SR, ktorú naštartovala už
predchádzajúca vláda. Potvrdzujú to podľa neho aj návštevy
predstaviteľov NATO v SR.

Relatívne vysoký podiel občanov, ktorí majú podľa prieskumov
verejnej mienky negatívny postoj k členstvu SR v NATO, je podľa Šimka
dôsledkom toho, že mnoho ľudí sa touto otázkou vôbec nezaoberá
a u ďalších pretrvávajú v myslení relikty z obdobia studenej vojny,
keď bola aliancia prezentovaná ako "nepriateľ a vojnový štváč".

Minister opakovane ocenil záujem českej strany o spoluprácu so
SR pri zabezpečovaní ochrany vzdušného priestoru. Ako však podotkol,
definitívne stanovisko k návrhu zaujme až po oboznámení sa
s detailmi. Prvú odbornú konzultáciu s českým ministrom obrany
Jaroslavom Tvrdíkom absolvuje v piatok v Prahe. "Východiskové
predpoklady pre spoluprácu sú však dobré," potvrdil.


Kukan: Pozvánka do NATO znamená veľkú zodpovednosť

Praha 21. novembra (TASR) - Slovensko musí ešte pred ratifikáciou
prístupového procesu do NATO dokázať, že bude pre alianciu prínosom.
Po získaní pozvánky to dnes v Prahe uviedol minister zahraničných
vecí SR Eduard Kukan.

Pripomenul, že byť členom NATO znamená prevziať veľkú
zodpovednosť. "Slovensko musí hlavne dokončiť celý proces integrácie
z hľadiska ekonomického, legislatívneho a vojenského, aby sme mohli
byť normálnym členom, a nie niekto, koho prítomnosť budú musieť
trpieť," zdôraznil pred novinármi.

Odporcovia NATO v SR by sa mali podľa neho bez predsudkov
objektívne zamyslieť nad tým, čo je pre Slovensko dobré. Minister
Kukan je presvedčený, že členstvom v Severoatlantickej aliancii sa
Slovensko dostáva "do prúdu svetovej politiky" a nepochybuje o tom,
že vývoj preukáže správnosť tohto kroku.

Šéf slovenskej diplomacie priznal, že verdikt Severoatlantickej
rady ponúknuť členstvo ďalším siedmim európskym krajinám prijal
s istým vzrušením a pocitom uspokojenia. "Bol som trochu napätý, hoci
sme to predpokladali, že to dopadne tak, ako to dopadlo," vyznal sa
pred novinármi.


NATO: Noví členovia vstúpia najneskôr v máji 2004

DEFINITÍVNA A UPRESNENÁ VERZIA KOMUNIKÉ NAC

Praha 21. novembra (TASR) - Slovensko a ďalšie pozvané krajiny
sa členmi NATO stanú najneskôr v máji 2004. Vyplýva to z konečnej
podoby komuniké, ktoré dnes po rokovaní Severoatlantickej rady (NAC)
v Prahe vydali lídri 19 členských krajín aliancie.

Prístupové rokovania so Slovenskom, Slovinskom, Litvou,
Lotyšskom, Estónskom, Bulharskom a Rumunskom sa začnú podľa komuniké
"okamžite s cieľom podpísať prístupové protokoly do konca marca 2003
a ukončiť proces ich ratifikácie v takom čase, aby sa pozvané krajiny
pripojili k aliancii najneskôr na summite v máji 2004".

Počas tohto obdobia mieni aliancia budúcich členov čo najviac
zapájať do svojich aktivít a ďalej ich podporovať v príprave aj
prostredníctvom Akčného plánu členstva (MAP). NATO očakáva, že
dostane od pozvaných krajín "časové harmonogramy reforiem", v ktorých
treba pred vstupom dosiahnuť ďalší pokrok.

Prijatie nových členov podľa komuniké posilní bezpečnosť
v celom euroatlantickom priestore a pomôže dosiahnuť spoločný cieľ
vytvoriť slobodnú Európu, ktorú bude zjednocovať mier a spoločné
hodnoty.

Aliancia oceňuje, že pozvané krajiny preukázali oddanosť
základným princípom a hodnotám Washingtonskej zmluvy, ako aj
schopnosť prispieť ku kolektívnej obrane, stabilite a bezpečnosti.

NATO v komuniké potvrdzuje politiku otvorených dverí pre
európske demokracie, ktoré si želajú a sú schopné prevziať
zodpovednosť a záväzky vyplývajúce z členstva v aliancii. Chváli za
dosiahnutý pokrok zatiaľ nepozvaných kandidátov: Albánsko, Macedónsko
a Chorvátsko, bližší termín prípadného ďalšieho rozšírenia však
neuvádza.


Lukin: Slovensko nepredstavuje pre Rusko hrozbu

Moskva 21. novembra (TASR) Pozvanie Slovenskej republiky do NATO
a rozšírenie aliancie o nových členov nepredstavuje pre Ruskú
federáciu hrozbu, pretože aliancia je partnerom Ruska. Ale očakávania
krajín, ktoré do NATO vstupujú, sa nemusia naplniť. Pre TASR to
povedal podpredseda ruskej Štátnej dumy Vladimir Lukin, v rokoch
1992-93 ruský veľvyslanec v USA.

"Slovensko samo osebe nepredstavuje pre Rusko hrozbu a NATO je
naším partnerom. NATO sa veľmi zmenila," uviedol podpredseda Dumy.
Bývalý ruský veľvyslanec v Spojených štátoch zastáva názor, že
Bratislavu prijatie do aliancie pred ničím nechráni pred teoretickou
hrozbou Moskvy, ani pred terorizmom.

"Prajem vám úspešné vstúpenie do aliancie a aj to, aby ste po
istom čase napokon pochopili, kam ste vstúpili a načo. NATO prišla
o dve najdôležitejšie veci, o ktoré môže vojenská aliancia prísť
o protivníka a svoje poslanie. Vstupujete do organizácie bez
protivníka a bez poslania. Ak sa vám tam páči, my nie sme proti,"
vysvetlil.

Vladimir Lukin v súvislosti s pozvánkou NATO pre sedem krajín,
medzi ktorými sú aj tri bývalé sovietske republiky: Litva, Lotyšsko
a Estónsko, a novou úrovňou spolupráce aliancie s Ruskom, poukázal na
paradox rozšírenia. "Paradoxom je to, že niektoré trošku nervózne
krajiny, ktoré sa usilujú dostať do NATO, aby tam získali garancie
pred mýtickou hrozbou zo strany Ruska, tam stretnú koho? Rusko!"

"Rozšírenie NATO vnímame s odmietavou ľahostajnosťou. NATO, ako
aj OBSE, na preveľkú ľútosť, sú fantómami, sú to prízraky. NATO je
prízrak s veľkým množstvom ďželezaď, ale nevie kam s ním," povedal na
záver pre TASR Lukin.


Slovensko chce čerpať zo skúseností krajín V4 v oblasti dohľadových
trestov

Szirák 21. novembra (TASR) - Slovensko je v porovnaní s krajinami
Visegrádskej štvorky (V4) trošku pozadu v probačnej službe - pri
zabezpečovaní alternatívnych trestov s určitým dohľadom, a to alebo
pri podmienečnom odsúdení alebo pri podmienečnom prepustení. Tam má
ambíciu čerpať zo skúseností ostatných krajín V4. Povedal to dnes na
záver stretnutia ministrov spravodlivosti krajín V4 v maďarskom
Sziráku podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic.

Minister v rozhovore pre TASR ďalej povedal, že ani Poľsko,
Maďarsko alebo Česko nemali dohľadové tresty vo svojich zákonoch
zakotvené, ale v posledných rokoch tak urobili. Slovensko ich chce
zaviesť v novom trestnom zákone, ktorý bude predložený do parlamentu
koncom budúceho roka. Doterajšie skúsenosti partnerov z V4 sú pre SR
veľmi dôležité, zdôraznil Lipšic.

Šéf rezortu spravodlivosti sa domnieva, že Slovensko má oproti
ostatným krajinám V4 náskok v oblasti boja proti terorizmu, lebo toho
roku prijalo novelu trestného zákona, ktorá zakotvuje nové definície
trestného činu terorizmu a teroristickej skupiny. Zákon sa zároveň
podrobne venuje tomu, ako zamedziť financovaniu terorizmu, pretože to
je prvý krok k efektívnemu boju proti terorizmu, dodal minister.

Hostiteľom v poradí už štvrtého stretnutia ministrov
spravodlivosti, ktorí si vymieňali skúsenosti v otázkach účinných
trestnoprávnych prostriedkov boja proti terorizmu a medzinárodnej
regulácie právneho ochranného dozoru, bol maďarský šéf rezortu
justície Péter Bárándy. Na schôdzke sa zúčastnil český minister Pavel
Rychetský, slovenský minister Daniel Lipšic a poľský šéf rezortu
spravodlivosti Grzegorz Kurczuk.

Maďarský minister Bárándy pred novinármi poznamenal, že právna
kultúra visegrádskych krajín je veľmi podobná, blízke sú aj riešenia
ich problémov. Jeho český kolega Pavel Rychetský zdôraznil, že ak
terorizmus nadobudol medzinárodné rozmery, medzinárodný musí byť aj
boj proti nemu. Poľský minister Kurczuk označil za dôležitú priamu
výmenu skúseností v oblasti boja proti terorizmu a podčiarkol význam
praktického riešenia problémov právneho dohľadu, ktorý sa týka
tisícov osôb.

Lipšic na tlačovej besede uviedol, že ďalšie stretnutie
ministrov sa bude konať v SR, pričom stretnutie bude venované právnej
pomoci, vstupu do EÚ a technike výsluchu. Ministri sa budú zaoberať
transformáciou súdnictva, skrátením súdneho konania a bojom proti
korupcii v súdnictve aj mimo neho.


Schuster aliancii prisľúbil urýchlenie reformy slovenských
ozbrojených síl

Praha 21. novembra (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster sa na
stretnutí predstaviteľov NATO s premiérmi a hlavami siedmich štátov,
ktoré dnes získali pozvánku do aliancie, zaviazal, že Slovensko sa
bude usilovať urýchliť reformu ozbrojených síl, aby sa stali
efektívnym príspevkom k budovaniu nových spôsobilostí tohto
zoskupenia.

"Ak má rozšírenie znamenať silnejšiu alianciu, ak má priniesť
viac bezpečnosti pre nás všetkých, potom musíme pokračovať v našom
úsilí zdokonaliť naše schopnosti, prispievať k tradičným i novým
úlohám aliancie," vyhlásil slovenský prezident na rokovaní v Prahe.

Zdôraznil, že dôvera, ktorú aliancia Slovensku dala, "nás
zaväzuje". Povedal tiež, že pozvánka Slovenska do NATO nie je pre
Slovensko konečným cieľom, ale je predovšetkým výzvou k pokračovaniu
doterajšieho procesu.

Schuster ďalej spojencov ubezpečil, že ako hlavný veliteľ
ozbrojených síl bude aj naďalej dohliadať na to, aby bolo Slovensko
"platným a spoľahlivým spojencom". Slovenský prezident tiež
predstaviteľom najvyššieho orgánu aliancie poďakoval za dôveru, ktorú
pozvánkou pre Slovensko prejavili.

Hostiteľ summitu český prezident Václav Havel ocenil
demokratický a vojenský pokrok pozvaných štátov v príprave na
členstvo. Rozhodnutím o zatiaľ najväčšom rozširovaní aliancie sa
skončilo "neprirodzené rozdelenie Európy a sveta...a definitívne sa
zrútil posledný zvyšok železnej opony".

Aliancia dnes ráno prizvala za svojich členov sedem krajín:
Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko
a Rumunsko. Tieto štáty sa členmi NATO stanú najneskôr v máji 2004.

Schôdzke pozvaných s predstaviteľmi Severoatlantickej rady
(NAC) predchádzalo stretnutie prezidentov a premiérov krajín
Vilniuskej desiatky s členmi amerického výboru pre NATO a delegáciou
Kongresu USA na pracovnom obede.

Prezident Schuster na ňom pripomenul posolstvo českého
prezidenta Havla a amerického politológa Zbigniewa Brzezinského
z vlaňajšej bratislavskej konferencie Európske nové demokracie
o nutnosti urobiť z Európy stabilný a prosperujúci kontinent. Na tom
majú diel zodpovednosti všetky európske krajiny.

"Som presvedčený, že rozšírenie aliancie znamená viac
bezpečnosti pre nás všetkých a silnejšie NATO," uzavrel Schuster.


Slovensko bude v NATO do mája 2004, Robertson verí v jeho prínos

Praha 21. novembra (TASR) - Slovensko dostalo dnes na summite v Prahe
pozvánku do NATO, čím urobilo kľúčový krok k plnohodnotnému členstvu
v tomto vojenskom združení. Generálny tajomník aliancie George
Robertson verí, že členstvo SR bude pre NATO prínosom.

Prezidenti a premiéri členských štátov aliancie dnes na
zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) jednomyseľne súhlasili
s pozvaním Slovenska a ďalších šiestich krajín: Slovinska, Litvy,
Lotyšska, Estónska, Bulharska a Rumunska.

Ich rozhodnutie vzápätí privítal slovenský premiér Mikuláš
Dzurinda. "Tento deň je významným míľnikom na našej ceste za trvalou
bezpečnosťou pre Slovensko," vyhlásil na tlačovej konferencii
v priestoroch pražského Kongresového centra.

Popoludní sa spolu s prezidentom Rudolfom Schusterom zúčastnil
na spoločnom rokovaní lídrov 19 členských štátov aliancie a pozvaných
krajín.

Šéf NATO Robertson očakáva, že Slovensko bude pre alianciu
prínosom. "Pozvanie toľkých kandidátov jasne naznačuje ich výrazný
a dostatočný pokrok...Preto je Slovensko považované za krajinu, ktorá
pridá aliancii hodnotu," odpovedal na otázku TASR. Upozornil, že NATO
zachová na pozvané krajiny tlak, aby pokračovali v príprave
a reformách.

Podľa komuniké zo zasadania NAC sa Slovensko a ďalšie pozvané
krajiny stanú členmi NATO najneskôr v máji 2004. Prístupové rokovania
s nimi sa začnú "okamžite s cieľom podpísať prístupové protokoly do
konca marca 2003 a ukončiť proces ich ratifikácie v takom čase, aby
sa pozvané krajiny pripojili k aliancii najneskôr na summite v máji
2004".

NATO v komuniké potvrdzuje politiku otvorených dverí, chváli za
dosiahnutý pokrok zatiaľ nepozvaných kandidátov: Albánsko, Macedónsko
a Chorvátsko, ale bližší termín prípadného ďalšieho rozšírenia
neuvádza.

Šéfovia štátov a vlád 19 členských krajín NATO dnes
o pozvánkach v Prahe nerokovali, do českej metropoly prišli už
rozhodnutí. Robertson po privítacích prejavoch oznámil, že aliancia
v uplynulých mesiacoch smerovala ku konsenzu o pozvaných krajinách
a že túto otázku považuje za dohodnutú.

"Navrhujem hlavám štátov a vlád, aby sme na prístupové
rokovania s NATO pozvali nasledujúce krajiny: Bulharsko, Estónsko,
Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Považujem to za
dohodnuté," povedal lídrom aliancie Robertson.

Keďže žiadna z členských krajín nevyslovila proti návrhu
námietku, odklepnutím kladivka Robertson udelenie pozvánok potvrdil:
"Ďakujem veľmi pekne, rada rozhodla." Rokovacou sálou Kongresového
centra i tlačovým strediskom, v ktorom novinári sledovali televízny
prenos, zaznel dlhotrvajúci potlesk.

Aliancia je podľa Robertsona presvedčená, že toto kolo
rozšírenia zachová a zvýši jej silu, súdržnosť a životaschopnosť.
Prijatie nových krajín nie je namierené proti bezpečnostným záujmom
žiadnej partnerskej krajiny, ubezpečil generálny tajomník aliancie.

Vzápätí udelil slovo 19 lídrom členských štátov. Ako prvý
pozvanie siedmich krajín privítal český prezident Václav Havel,
nasledovali ďalší prezidenti, resp. premiéri. "Rozšírenie posilní
alianciu, ktorá je naším najdôležitejším spojencom, a oživí ducha
NATO," vyhlásil americký prezident George W. Bush.

Slovensko a ďalší pozvaní sa od roku 1999 pripravujú na
členstvo v NATO v rámci Akčného plánu členstva (MAP). Museli plniť
demokratické, ekonomické i vojenské požiadavky, aby presvedčili
alianciu, že sú na členstvo dostatočne pripravení. MAP bude
pokračovať aj po pozvaniach. Aliancia si neželá, aby budúci noví
členovia teraz poľavili v reformnom úsilí a príprave.

Na rozdiel od roku 1999, keď NATO prijala Česko, Poľsko
a Maďarsko, budú noví členovia vstupovať do aliancie, ktorá sa musí
prispôsobiť novým bezpečnostným hrozbám - terorizmu a zbraniam
hromadného ničenia.

Aliancia na pražskom summite schválila balík opatrení, ktorý má
NATO prispôsobiť novým bezpečnostným hrozbám a zachovať jeho
opodstatnenosť v systéme medzinárodnej bezpečnosti.

Lídri devätnástky sa dohodli na vytvorení sily rýchleho
nasadenia a zjednodušení veliteľských štruktúr. Schválili novú
vojenskú koncepciu boja proti terorizmu a členské štáty sa zaviazali
ku konkrétnym zlepšeniam a modernizácii svojich armád.


Dzurinda nepredpokladá, že pozvaní členovia V10 vytvoria v NATO
osobitný blok

Praha 21. novembra (TASR) - Premiér SR Mikuláš Dzurinda
nepredpokladá, že by sedem krajín Vilniuskej desiatky, ktoré dnes
získali v Prahe na summite NATO pozvánku na členstvo v tomto
zoskupení, vytvorilo v rámci aliancie osobitný blok. "Nie som si
istý, takáto kontúra sa zatiaľ nenarysovala," povedal Dzurinda.

Veľkú budúcnosť a logiku však má spolupráca aj v oblasti obrany
a v zbrojnom priemysle v rámci Visegrádskej štvorky, zdôraznil na
dnešnom brífingu v Prahe. Aj prezident SR Rudolf Schuster potvrdil,
že spolupráca na úrovni V4 a V10 má pre zúčastnené krajiny mimoriadny
význam.

Prezident na okraj diskusie o prípadnej účasti ukrajinského
prezidenta Leonida Kučmu na summite aliancie poznamenal, že medzi
potenciálnymi siedmimi členmi NATO nie sú jednotné názory na to, či
by mal byť v Prahe personou non grata. Nechcel konkretizovať, kto
všetko by Kučmu podporil, povedal však, že by to bola "väčšina"
horúcich kandidátov na členstvo v NATO. Pripomenul, že po vybudovaní
Schengenu to bude práve Ukrajina, ktorá bude na jeho východnej
hranici, navyše je to náš bezprostredný sused.

Na adresu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka
poznamenal, že nemožno posudzovať podľa jedného človeka celú krajinu.
"Rozhodne by som nespájal Kučmu s Lukašenkom," dodal. Schuster aj
dnes zopakoval, že aj po integrácii do NATO bude pre Slovensko
naďalej vítaná spolupráca s Ruskou federáciou.

Premiér nechcel hovoriť o stratách spôsobených tým, že
Slovensko nedostalo pozvánku za člena NATO už v roku 1997 v Madride.
"Všetko zlé je na niečo dobré, o čo sme boli v minulosti pomalší,
o to sme teraz dynamickejší," nazdáva sa Dzurinda. Zároveň však
pripustil, že Slovensko prišlo o mnohé zahraničné investície.
Potvrdzuje to podľa neho vývoj u našich troch susedov, ktorí dostali
pozvánku na členstvo už v roku 1997. Podľa prezidenta Schustera sa
treba zamyslieť aj nad tým, "či sme boli v roku 1997 zrelí alebo nie".

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  2. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  5. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  6. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  7. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  8. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  9. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  10. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 443
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 627
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 595
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 430
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 178
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 765
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 426
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 750
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 931
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 557

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Kiska: Rakúsko je našim silným partnerom a jedným z najdôležitejších investorov

Prezident pripomenul, že rakúske banky príchodom na Slovensko prispeli k tomu, že náš bankový sektor je stabilný.

Špeciálny prokurátor s Gorilou stále nepohol, hoci predpovedal inak

Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš pred odchodom obvinil dvoch ľudí, obžalovaní zatiaľ nie sú.

Propaganda a hoaxy majú rozdeliť ľudí, lži už začali pokutovať (debata SME)

Slovensko je náchylnejšie uveriť proruskej propagande, podľa odborníkov na dezinformácie tu prevláda sentiment aj časť ruskej identity v histórii.

Pohotovosti majú byť otvorené len do jedenástej večer

Pohotovosti majú byť v každom okresnom meste. Tých je 79. Oproti súčasnému stavu sa tak ich počet veľmi nezníži, ako chcel pôvodne Drucker.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop