SME

Filatelista: Známku Kisku spravili unáhlene, pošta devalvuje históriu

Filatelista: Známku Kisku spravili unáhlene, pošta devalvuje históriu

Slovenská pošta opakovane koná proti filatelistom, tvrdí ich šéf Miroslav Ňaršík.


[content type="longread-pos" pos="full"]

Slovenská pošta opakovane koná proti filatelistom,
tvrdí v rozhovore šéf ich zväzu MIROSLAV ŇARŠÍK.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/1/73/7353801/f3.jpg" author="" longread-pos="full"] MIROSLAV ŇARŠÍK sa narodil v roku 1948 v Ivanke pri Nitre, od roku 2007 je predsedom Zväzu slovenských filatelistov, je aj členom Realizačnej komisie známkovej tvorby pri Slovenskej pošte. Je ženatý, má tri deti, žije v Nitre, medzi jeho koníčky okrem filatelie patrí šport. [/content]

ls2.jpg
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com

V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]So zbieraním známok ste začali v detstve?

Áno, veď malí chlapci vtedy robili najmä dve veci – zbierali známky a hrali futbal. Brat raz priniesol z košickej učňovky známky, dal mi ich a odvtedy som tomu prepadol.

Prebiehalo to tak, že keď sme šli športovať, všetci sme si so sebou vzali aj zásobníky známok a vymieňali si ich medzi sebou. Najväčší frajer bol ten, kto mal známky z najväčšieho počtu štátov.

Leteli len známky?

Určite nie, každý však niečo zbieral – niekto nálepky zo syrov, iný zo žuvačiek, dievčatá najmä servítky. Časti z nás to vydržalo až do dospelosti, zmenil sa len objekt záujmu – niekto začal zbierať obrazy, ďalší mince, bankovky či iné „hlúposti“. Jeden múdry človek raz povedal, že kto v živote nič nezbieral, tak vlastne ani nie je človekom.

Dôvod?

Zberateľstvom sa človek celý život prirodzene učí nové veci. Bez toho sa nič zbierať nedá. Ak dostanete známku zo Samoy, logicky si musíte v atlase pozrieť, kde sa ten ostrov nachádza, čo je zač, aké má hlavné mesto a zistiť ďalšie súvislosti.

Zemepis prirodzenou metódou?

Samozrejme, ten sme sa učili automaticky tým, ako nám pribúdali známky. Už ako malé decká sme presne vedeli, kde je ostrov Réunion, kde ležia Čína a Japonsko, poznali sme všetky anglické, portugalské či španielske kolónie.

Bolo toho však viac, lebo ďalšie informácie poskytovali samotné známky – kto je kde prezidentom, panovníkom, kráľom. Podľa zobrazenej prírody sme zase vedeli, čo tam rastie, čo behá po zemi a čo lieta vo vzduchu.

Vynechať nemožno ani urbanistiku, teda stavby z rôznych období, jednotlivé historické udalosti a množstvo iných informácií, napríklad históriu pošty v každej krajine. Pred júnom 1850 na našom území ešte neexistovali známky, hodnotu teda mali vtedajšie pečiatky. Keď si to vezmete globálne, filatelia je vlastne veda.

Najmä výzva objaviť niečo, čo iný nemá, nie?

Aj to. Nájdite mi trebárs obálku zo Slovenska, kde bude nalepená prvá československá známka so zobrazenými Hradčanmi od Alfonza Muchu s dátumom 18. december 1918, a ja vám dám napríklad 100 eur.

Nemáte šancu, lebo v ten deň sa táto známka používala len v Prahe. O tom to je – ako zháňate nové kusy, veľa hľadáte, čítate a aj sa dozvedáte.

[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/SmeLudiaSlovenska"][/content]

[content type="citation"]Z 10 eur som mal 7000[/content]

Delí sa nejako vaša komunita?

Funguje v dvoch smeroch – filatelia je organizovaná aj neorganizovaná, záleží len na zberateľoch. Tej prvej sa venujú všetci, čo sú prihlásení v našom zväze. Človek tam automaticky spoznáva množstvo iných zberateľov z celého sveta, môže vystavovať, vymieňať svoje poklady, chodiť na aukcie.

Samozrejme, nik nemusí byť len členom nášho zväzu, ja sám som členom aj anglického, kanadského, srbského či českého. Výmena známok aj poznatkov medzi ľuďmi z celého sveta je inšpirujúca.

Filatelia však nie sú len známky.

Hodnotu môže mať akýkoľvek poštový doklad z minulosti vrátane pohľadníc, na ktorý narazíte. Zbierajú sa poštové známky pečiatkované aj nepečiatkované, tie sú zväčša nalepené na obálkach, objavovať sa však dajú aj obálky či poštové lístky s predtlačenou známkou, ktorým sa hovorí celina.

Je tiež rozdiel, či ide o doklad z predznámkového obdobia, alebo zo známkového, v každej krajine totiž známky prišli v inom čase. Prvá známka na svete vznikla v Anglicku v roku 1840, u nás prišla až o desať rokov neskôr, keď začala platiť prvá rakúska známka na našom území. Neskôr tu v rámci Rakúsko-Uhorska fungovali maďarské známky a až 18. decembra 1918 vstúpila do platnosti prvá československá známka s už spomínanými Hradčanmi.

Hlavným smerom filatelie je teda objavovanie poštovej histórie ako takej?

To je len jedna trieda, oveľa drahšia, zaplatiť si poštové doklady s úplne prvými poštmajstrovskými pečiatkami je totiž finančne náročné. Navyše musíte naraziť na tie pravé, lebo dnes existuje veľa falzifikátov. S týmto má problém aj prvá poštmajstrovská pečiatka z Nitry, takže si treba dávať pozor. Na to však máme vo zväze znalcov.

Existuje však aj lacnejšia, takzvaná námetová filatelia, väčšina exponátov medzi zberateľmi sa týka jej. Patrí do nej trebárs fiškálna filatelia, v rámci ktorej sa zbierajú kolky na úradných listoch, napríklad dobytčích pasoch, aerofilatelia, astrofilatelia a mnohé ďalšie.

Je to ešte záľuba, alebo už skôr investícia?

Jedno i druhé. Nedávno som počul, že známka, ktorá je známa pod názvom Britská Guyana z roku 1856, sa predala za niekoľko miliónov eur.

Pôvodne šlo o jednocentovú známku, ktorá je dnes škaredá a poškodená, navyše sa dlho pochybovalo o jej pravosti.

Vidíte, a dnes je to najdrahšia známka sveta, lebo je z nej len jediný exemplár. Investícia je to teda najmä pre tých, čo majú peniaze, v podstate ide o to isté ako pri obrazoch. Platí však, že 99 percent filatelistov to robí zo záľuby, nie ako investíciu. Milióny do toho investuje pomerne málo ľudí.

Je pravda, že vo filatelii neexistuje čierny trh?

Známky sa predávajú na burzách, aukciách, ako aj na internete. Ak niekomu potichu niečo predám zo svojej zbierky a nik sa o tom nedozvie, je to čierny trh? Určite to nie je nič také ako trh s drogami a určite sa nik nestal milionárom len preto, že načierno predal svoje známky. Poznám len pár obchodníkov zo zahraničia, ktorí si za oficiálny predaj postavili povedzme dva domy.

Je ten trh rozbehnutý?

U nás veľmi nie, lebo ľudia nemajú peniaze. Kvalitné veci sa predávajú výhradne na aukciách, kde musia byť overené znalcom a mať certifikát.

Existuje na Slovensku človek, ktorý dobre vyžije len z obchodu so známkami?

Nie. Obchodníci tu síce sú, aj z toho žijú, určite však vďaka tomu nie sú milionári.

Zvláštne je, koľko známok má vysokú hodnotu len preto, že sú chybné.

Áno. Keby vám chcel niekto predať chybne vyrobenú košeľu s tým, že jeden rukáv má krátky a druhý dlhý, tak si ju nekúpite. Ak však má byť známka nejako vytlačená a zrazu na nej chýba nejaká farba, je to skvelé.

Poviem to na príklade – pred rokmi som kúpil 100-kusový hárok s trojkorunovými známkami prezidenta Kováča. Na prvých dvoch riadkoch bolo vidieť hodnotu tri koruny, postupne farba ubúdala, až hodnotu vôbec nebolo vidieť.

Tlačiareň teda urobila chybu, pustilo sa to na trh, ja som to na pošte legálne kúpil za 300 korún, teda 10 eur, a oveľa neskôr predal za 230-tisíc korún, teda za vyše 7000 eur. To sa podarí iba niekoľkým raz za život.

Najskôr som to mal na aukcii v Brne, kde to za mnou požadovanú sumu nik nechcel, tak som to podržal a oveľa neskôr predal jednému obchodníkovi. Takých nás však bolo viac, keďže poškodené hárky som si na pošte nekúpil sám.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/1/73/7353801/f1.jpg" author=""]Keby vám chcel niekto predať chybne vyrobenú košeľu s tým, že jeden rukáv má krátky a druhý dlhý, tak si ju nekúpite. Ak však má byť známka nejako vytlačená a zrazu na nej chýba nejaká farba, je to skvelé.[/content]

[content type="citation"]Zbierať e-maily? Tie hlúposti?[/content]

Na čo konkrétne sa orientujete v zbieraní?

Nedá sa zbierať všetko, lebo na to nie sú peniaze ani čas, takže sa primárne venujem slovenských známkam od roku 1993 a poštovej histórii Nitry a jej okresu. Filatelisti sa bežne zaoberajú poštovou históriou lokality, v ktorej žijú. Ten, kto zbiera všetko, totiž akoby nezbieral nič.

Poštová história celkovo je zaujímavá, keďže sa začínalo dostavníkmi, navyše kedysi bolo posielanie listov výsadou len štátnych úradníkov, panovníkov a cirkevných hodnostárov. Obyčajní ľudia si nepísali, často písať ani nevedeli, zmenilo sa to až s rozmachom vzdelania. Objaviť z toho obdobia súkromný list je doslova rarita.

Veľa zmenila reforma pošty vo Veľkej Británii od sira Hilla v roku 1840. Dovtedy poštovné platil adresát a zrazu mala byť dokladom o zaplatení nalepená známka. Na prvú známku sveta sa tak dostala kráľovná Viktória.

Kráľovná sa na anglických známkach udržala dodnes, pričom to je snáď jediná krajina, ktorá na známkach neuvádza svoj názov.

Koľko veľkých filatelistických výstav sa u nás koná?

Maximálne jedna až dve do roka, lebo to stojí veľa peňazí, ľudí a času.

Netrhajú si filatelisti vlasy kvôli internetu a mobilom? Ľudia si dnes píšu cez e-mail a esemeskujú, listy posiela málokto.

Poznám veľa filatelistov a mnohí z nich mi posielajú pohľadnice a listy, žiadne esemesky a e-maily. Veľa sa diskutuje o tom, že o 50 rokov nebudú existovať známky. Bude však vôbec existovať tento svet?

Vezmite si vojny, koľko hmotného aj nehmotného majetku sa pri nich zničí, koľko ľudí zomrie, koľkí ostatnú v depresiách. Akékoľvek predpovede sú preto zbytočné, navyše si nemyslím, že pošty prestanú existovať. Doteraz sa tak nestalo v žiadnej krajine na svete.

A kde budú pošty, tam budú aj známky, lebo tie sú nielen dokladom o zaplatení a objektom zberateľstva, ale aj propagáciou štátu. Som členom Realizačnej komisie známkovej tvorby pri Slovenskej pošte a vidím, že známky sa vyrábajú aj predávajú stále.

Ubúda ich, nie?

To sa musíte spýtať pošty. Pravdou je, že kedysi sa pošta doručovala snáď aj na Lomnický štít a na všetky lazy, pošty boli takmer v každej dedine, neskôr sa však mnohé zrušili, lebo boli nerentabilné.

Možno raz budú filatelisti zbierať staré e-maily.

(smiech) Ja ich zahadzujem, kto by to tlačil? Keď si predstavím, koľko škatúľ mám zaplnených dokladmi o poštovej histórii, ako ich každý rok preberám a časť z nich posúvam ďalej, naozaj neviem, ako by niekto skladoval e-maily.

Možno preto, lebo dnes nik nevie vyselektovať, čo je v nich hodnotné a neopakovateľné, čo by raz mohlo mať hodnotu.

A čo? Tie obrázky a hlúposti, ktorých vám niekto denne pošle aj päťdesiat? To nemá zmysel a je toho toľko, že sa z toho môžete len zrútiť ako tí, čo trávia pred počítačmi celé dni.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/1/73/7353801/f2.jpg" author=""]Nemyslím si, že pošty prestanú existovať. Doteraz sa tak nestalo v žiadnej
krajine na svete. A kde budú pošty, tam budú aj známky.[/content]

[content type="citation"]Ubúda nás všade na svete[/content]

Filatelisti u nás starnú, mladí neprichádzajú. Nie je to problém?

Je, ale celosvetový. V Maďarsku nemajú žiadnych mládežníkov, vystavujú možno dvaja či traja. U nás sa na krúžok prihlásia desiati, rozdáte im známky a budete o nich hovoriť, neskôr už prídu len siedmi a nakoniec jeden či nikto.

Za posledné roky som len raz na výstave, a aj to v Belehrade, zažil dievčatko, ktoré prejavilo skutočný záujem. Šéfovi srbských filatelistov som aj povedal, aby si naň dali pozor, že možno z neho niečo bude. Je to zlé, v Bratislave je jediný krúžok mladých filatelistov.

Nie je chyba vášho zväzu, že nedokáže zaujať mladých?

Robíme všetko možné, hovorili sme aj s riaditeľmi škôl v nitrianskom okrese, prihlásili sa nám však len dvaja žiaci. Robíme aj propagačné výstavy, nezaberá to. Chybou je aj to, že na poštách nie sú k dispozícii všetky známky, majú tam len pár najpoužívanejších. To na propagáciu nestačí.

Ako môže pošta ovplyvniť záujem o filateliu?

Keby mala na svojich pobočkách všetky známky, tak by sa tým propagovali. Upozorňujem na to stále. Vedúca každej pošty však vie, aké známky potrebuje na bežné a doporučené listy, iné preto ani neobjedná. Je jej jedno, či je na známke prezident, alebo iný námet.

Vy ako zväz môžete využívať na propagáciu vlastné kanály.

Aké?

Napríklad blogy na najčítanejších serveroch. Zbytočne robíte výstavu, keď sa o nej okrem filatelistov nik nedozvie.

Veď máme internetovú stránku a tam to všetko je.

Lenže laik sa o nej nedozvie, čiže ju ani nenavštívi. Preto by bolo lepšie blogovanie tam, kde chodí veľa ľudí.

Myslíte si, že na blogu by si to otvorili tí, ktorých filatelia nezaujíma?

Blogy čítajú státisíce ľudí mesačne. O filatelii tiež zvykne písať bloger Ján Urda a čitateľov to baví.

Museli by sme nájsť človeka, ktorý by to robil. Dobre to robí napríklad filatelista Vojtech Jankovič, ktorý má svoj súkromný portál, skúša rôzne zaujímavé veci a snaží sa, my však tiež publikujeme informácie na svojej stránke. Problém je, že mnohí filatelisti o svojich zážitkoch a skúsenostiach nič nepíšu a potom ani nie je čo zverejňovať.

Práve Jankovič mi pred dvomi rokmi v rozhovore povedal, že zväz, žiaľ, zostarol a skostnatel, je neakčný, hoci práve on by mal organizovať to, čo chýba.

Veď aj on je členom nášho zväzu. Povedal to na seba?

Citujem ho: „Hovorím to napriek tomu, že sám v ňom zastávam nejaké funkcie. Niektorí sa snažíme pohnúť to dopredu, ale chce to systémovú reformu, inak bude ten moloch zbytočný.“

Jeho systémová reforma je o tom, ako keby som vám ja povedal, že dajte mi pol milióna eur a ja z vás urobím milionára. Dali by ste mi ho? Tak vidíte. On by chcel, aby sme my robili, čo on povie, tak to však celkom nemôže byť.

Keď ktokoľvek niečo chce, vždy sa spýtam – máš na to peniaze a budeš to robiť? Zväčša odpovie, že nie. Tak o čom to je?

Sám ste pred chvíľou priznali, že robí a snaží sa.

Vojto je dobrý, šikovný, beriem ho, ale nejde to tak, ako si myslí.

Čo najviac hnevá filatelistov?

Že ich ubúda a až 60 percent z nich sú dôchodcovia.

Koľko vás je spolu?

Organizovaných na Slovensku je asi 1400 filatelistov, neorganizovaných oveľa viac. Je to však málo, kedysi nás bolo registrovaných až 15-tisíc.

Koľko členov má váš filatelistický klub v Nitre?

Okolo 45, a to aj z iných miest, lebo stále niečo organizujeme. Kedysi však bolo v meste až päť klubov. Tri zanikli, jeden nefunguje, ostali sme len my. Mnohé kluby nevyvíjajú aktívnu činnosť, čo je chyba, lebo sedieť na zadku pri pive alebo malinovke nestačí. Niet sa čo čudovať, že im potom odchádzajú členovia. Na druhej strane existuje veľa aktívnych klubov, kde veci fungujú – v Košiciach, Poprade, Trnave, Kežmarku, Liptovskom Mikuláši, Trenčíne, ale aj inde.

[content type="citation"]Pošta proti filatelistom[/content]

Čo vravíte na známku nového prezidenta Kisku? Sú o tom rôzne polemiky.

Vychádzalo sa z fotografie človeka, ktorý prvýkrát fotografoval prezidenta, a spravilo sa to narýchlo. Neviem, prečo Slovenská pošta chcela známku hneď, keď sa nepoužívala ani nepečiatkovala už na inaugurácii.

Obrázok je navyše malý, prezident tam má dokonca okresanú hlavu, čo sa nepatrí urobiť nielen hlave štátu, ale nikomu. Jednoducho sa to zbytočne unáhlilo. Okrem toho, keď známka vyšla, jej platnosť sa začínala až v iný deň, čo som do dnešného dňa nezažil.

Prečo?

Lebo zberatelia nemajú možnosť použiť ju a opečiatkovať si ju v deň vydania, čím sa devalvuje poštová história. S niečím takým som sa nikde vo svete nestretol. Podobný nezmysel pošta chystá aj teraz k výročiu SNP. Známka má vyjsť 29. augusta, keď je sviatok a pošty nepracujú.

V Trenčíne sa 28. augusta otvára propagačná výstava, známka sa na nej mohla použiť aj s príležitostnou pečiatkou. Je normálne, že sa to nebude dať? Na druhý deň je štátny sviatok, čiže smola, pošty svoje pobočky neotvoria. Historickú a zberateľskú hodnotu by však tá známka mala práve vtedy.

Nie sú v obchodných centrách väčších miest pošty otvorené aj cez sviatky a víkendy?

Možno v Banskej Bystrici v ten deň nejakú poštovú priehradku otvoria, to tam však mám cestovať z Nitry? Veď to je jasne protifilatelistické. To má pricestovať do Bystrice tisíc zberateľov, aby im neušla tá príležitosť? A či budú cez sviatok otvorené pošty v obchodných centrách, neviem.

Myslel som si, že pošta filatelistom vychádza v ústrety.

V mnohých veciach áno, klobúk dole pred ňou, v niektorých však nie. Bežne sa totiž stáva, že v prvý deň vydania známku na mnohých pobočkách nezoženiete, lebo ju pošlú len do krajských miest. Prídete a zistíte, že sa vám aj tak neušla, lebo ich majú málo, najmä obálok prvého dňa vydania.

Keď vyšla známka nového prezidenta, ktorý pochádza z Popradu, poslalo sa len 200 obálok prvého dňa vydania. O dve hodiny sa minuli, ľudia ich chceli kupovať. Je to aj proti logike Slovenskej pošty, ktorá na tom mohla dobre zarobiť.

Podobnú chybu urobila aj vlani na Cyrila a Metoda. Zabezpečili sme jej dokonca stánok a po štyroch hodinách nemala čo predávať. O čom to je? Mohla tam pritom vypredať všetky staré zásoby.

Ste v komisii známkovej tvorby pri Slovenskej pošte, nemôžete to kompetentným obúchať o hlavu?

To síce nie, ale povedal som to tam nahlas. Pošta je však jediný vydavateľ známok a môže si robiť, čo chce. Podmienky si stanovuje sama a my to nezmeníme.

Rozhovor bol autorizovaný, Miroslav Ňaršík v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: redakcia

Čítajte ďalej

Plavčan by mohol ešte pred odchodom otočiť zopár miliónov eur

Pred uzatvorením je tender na centrálny internet.

Peter Plavčan

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Peter Plavčan.

V SNS vyčkávajú na Danka a mlčia, viaže ich zákaz zhora

Danko nezvládol situáciu, SNS na vstup do koalície nemala.

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Počet obetí útokov v Katalánsku sa zvýšil na 14.

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.

Nákup mäsa v Tescu.

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop