[content type="longread-pos" pos="full"]
Pri prípravách povstania, počas neho aj po jeho potlačení
pomáhali v odboji aj študenti vysokých a stredných škôl.
[/content]
[content type="longread-pos" pos="full"]
[/content]
[content type="longread-pos" pos="left"]
Autor:
Soňa Gyarfašová
[/content]
Na podnet generála Jána Goliana vznikla špeciálna vojenská jednotka – Vysokoškolský strážny oddiel.
„Generál Golian, vtedy ešte podplukovník, bol mäkkej a dobráckej povahy, tá pravá vojenská fazóna, to bol generál Viest," hovorí dnes 92-ročný Miroslav Babiak, ktorý si ich živo pamätá najmä z konca povstania.
Pri ústupe z Donovál cestou na Kozí chrbát vtedy táborili pri ohni a rozprávali mladým študentom svoje príbehy – Rudolf Viest najmä o svojom dobrodružnom úteku do Francúzska, plavbe do Anglicka, zahraničnom odboji, ale aj pôsobení v povstaní.
To, že v ňom zohrá úlohu aj špeciálna vojenská jednotka zložená zo študentov, bol nápad dôstojníka Jána Goliana, ktorý spolupracoval s učiteľom Milanom Polákom aj trenčianskymi učiteľmi Júliusom a Vladimírom Chovanom.
Rozhodli sa využiť spontánny odpor vysokoškolákov proti režimu a spojenectvu s Nemcami, ktorý sa prejavoval už takmer od začiatku.
Z ploského talíře se polévka nejí
[content type="citation"]Najväčšou hrdinkou tých čias bola preto pre mňa moja mamička, ktorá to všetko prežívala.[/content]
„Bol som veľký športovec, organizovaný ešte v Sokole,“ spomína Miroslav Babiak, čo ho priviedlo do odboja pred povstaním. Keď im organizáciu zakázali a jedinou povolenou sa stala Hlinková mládež, začali sa tajne stretávať v trenčianskom kníhkupectve u matky bratov Chovanovcov. Na nenápadnom mieste tlačili na cyklostyle letáky proti Nemcom, občas pomohli pri prechodoch prenasledovaných z Protektorátu, ktorí mierili na Balkán.
Keď ako študent techniky začal povinne praxovať v zbrojovke v Dubnici, v bývalých Škodových závodoch, ktoré Nemci premenovali na Hermann Göring Werke, pomáhal spolu s ďalšími študentami – Ivanom Hlubockým, Svaťom Stuchlíkom či Jánom Kožehubom vynášať zo zbrojovky dokumentáciu.
Bola to nebezpečná činnosť, pri jednej akcii Nemci prichytili študenta Vaška Skálu, ktorého za to popravili. Podľa publikácie Júliusa Chovana s názvom Vysokoškolský strážny oddiel, ide o jednu z najvýznamnejších akcií, na ktorých sa podieľali študenti ešte pred povstaním. „Vtedy som ani poriadne netušil, čo sa v tej aktovke nachádza,“ usmieva sa dnes pán Babiak.
Zúčastnil sa aj príprav povstania s heslom Z ploského tálíře se polévka nejí. Na hrebeni Ploskej vo Veľkej Fatre mal pristáť styčný dôstojník s Moskvou Michal Pavlovič, Slovák, ktorý bojoval proti Nemecku s bieloruskými partizánmi. Záležalo na tom najmä generálovi Golianovi – s exilovou vládou v Londýne v tom čase už spojenie mali, chýbalo však to s Moskvou a bolo treba skoordinovať postup. Akcia sa však nedarila – na prvý, ani na druhýkrát.
„To bolo dosť také zaujímavé, nezastihli ho vtedy naši a chytili ho z partizánskej skupiny Veličko a tí ho mali za špióna. To sme sa dodatočne podozvedali, bolo také napätie, lebo on sa priznať nemohol,“ usmieva sa Babiak s tým, že svojho spojenca nakoniec vypátrali a počas povstania sa stal kľúčovým hráčom.
Po potlačení povstania ho v Bratislave na Novej dobe zavraždili príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, dnes ho pripomína pamätná tabuľa.
Aj Miroslav Babiak, študent techniky, sa stal ako spoľahlivý odbojár, jedným z členov Vysokoškolského strážneho oddielu a zúčastnil sa väčšiny jeho kľúčových akcii. Pripomína mu ich dnes iba hŕstka fotografií, ktoré sa podarilo zachovať. Svoju činnosť pred povstaním a počas neho za hrdinstvo nepovažuje.