SME

Židia v Nováckom tábore zrazu nastúpili ozbrojení. Strážnik ich vzal do boja

Židia v Nováckom tábore zrazu nastúpili ozbrojení. Strážnik ich vzal do boja

Novácky pracovný a zberný tábor odišiel do Povstania aj so slovenským veliteľom strážnej služby.

[content type="longread-pos" pos="full"]


Z jeho osadenstva sa sformovala samostatná židovská jednotka.
Dnes žije ešte jej posledný veliteľ, 95-ročný Alexander Bachnár.

[/content]

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

[content type="longread-pos" pos="left"]

Autor:
Soňa Gyarfašová

son.jpg

[/content]

„Milý pán učiteľ, už to nebude dlho trvať a vojna sa čoskoro skončí,“ písali poľnou poštou do povstania listy Alexandrovi Bachnárovi jeho žiaci z nováckeho tábora.

Učiť začal mladý Alexander, ktorého ako žida vylúčili v roku 1939 zo štúdia na vytúženej Pedagogickej akadémii, práve v čakárni na smrť. Do nováckeho tábora prišiel zo židovského robotného práporu, kde pracoval po vylúčení zo školy a stretol sa tu aj so zvyškom svojej rodiny.

„Okrem dvoch mojich sestier ktoré už, bohužiaľ, boli deportované do Osvienčimu a okrem mojich troch bratov, dvoch starších a jedného mladšieho odo mňa, ktorí boli deportovaní do Majdanku. Z týchto, podotýkam, piatich rodinných príslušníkov, bratov a sestier neprežil ani jeden,“ dodáva.

Od práce pri uhlí sa paradoxne práve tu dostal k povolaniu, ktorému sa chcel venovať. Vtedajší minister školstva Jozef Sivák povolil, aby sa v tábore zriadila pre židovské deti základná škola.

„Mali sme tam už od začiatku výborného riaditeľa, neskoršieho novinára Jožka Weisera, ktorý nás začiatočníkov nabádal k tomu, aby sme jednak veľmi dôkladne pripravovali na jednotlivé hodiny výučby a jednak aby sme osobitný dôraz kládli na citovú výchovu detí. Tu by som chcel podotknúť najmä to, že tá citová výchova bola veľmi, veľmi dôležitá pretože tie deti okrem pocitu perzekúcie ešte doma zo svojich bydlísk a perzekúcie priamo v nováckom tábore fakticky iné možnosti života nepoznali,“ hovorí.

Najmä deti z vyšších ročníkov sa snažil viesť aj ku klasickej hudbe. „Z Ústredne židov sme do školy dostali aj jeden kvalitný gramofón a vynikajúce gramofónové platne,“ spomína, ako chcel v škole aplikovať komenského metódu, podľa ktorej by malo byť vyučovanie aj hrou.

„Napríklad keď som vysvetľoval deťom Napoleonov pochod na Rusko v roku 1812, tak som mal gramofónovú platňu Čajkovského Slávnostnú predohru 1812. Tam je veľmi názorne zvýraznený najprv slabý náznak marseillaisy, ktorá silnie až po príchod Napoleona do Moskvy, kde už je podfarbená cárskou hymnou, postupne zaniká a mohutne znie cárska hymna, akože Rusko zvíťazilo a vyhnalo Napoleona,“ spomína. Veľký význam vo výučbe však mala Smetanova Má vlast a najmä Tábor a Blaník, kde bolo znázornené, ako český národ mohutnie a dokáže bojovať proti svojim nepriateľom.

Divadlo aj odboj

Snaha nepoddať sa osudu zohrala úlohu pri vzniku táborového divadla. Hrala sa tu Čapkova Vec Makropulos o dáme, ktorá nechce zomrieť a chce večne žiť, v ktorej vtedy účinkovala iba 17-ročná, neskoršia divadelná herečka Dalma Špitzerová. Samostatnú divadelnú hru pre tamojšie deti napísal aj spisovateľ Leopold Lahola.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3GKQ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu