BRATISLAVA. Desiatky najmä starších ľudí prišli v pondelok na akciu Matice slovenskej, ktorá oslavovala deň Ústavy pri soche Svätopluka na bratislavskom hrade.
Stretnutie malo byť pôvodne pod sochou, no organizátorov aj zmoknutých hostí vyhnal silný dážď pod prístrešie hradu.
Podpredseda Matice Jozef Šimonovič hovoril, že to nie je prvýkrát, čo im počas stretnutia počasie nevyšlo.
„Vidno že pán boh nás ma rád, keď naše stretnutia kropí výdatným božím dažďom alebo sú to slzy nad týmto nešťastným národom?“
Prejavy rečníkov väčšinou smerovali k Svätoplukovi, ktorý sa stal najvýraznejšou témou osláv. Hlavní účastníci akcie sa mu aj poklonili.
Za sochu a proti Sulíkovi
Rečníci sa nevyhli kritike denníka SME, RTVS, či súkromných televízií.
Najčastejšie sa však spomínal predseda SaS Richard Sulík, ktorý v predošlej vláde ako predseda parlamentu bojoval za odstránenie jazdeckej sochy z nádvoria hradu.
„Dnes sú už smiešni mnohí takí nedovzdelanci, ako bol bývalý predseda parlamentu a jeho paholkovia. Sú smiešni pred Európou, keď chceli tvrdiť že sme tu od včerajška,“ narážal na Sulíka profesor Matúš Kučera.
Na stretnutí prednášal aj matičiar a bývalý poradca premiéra Roberta Fica Drahoslav Machala, ktorý pred dvoma rokmi fyzicky a slovne napadol na ulici spisovateľa Tomáša Janovica a jeho manželku.
Keď bolo rušno, Machala okoloidúcich turistov po anglicky zahriakol, aby boli ticho. Keď sa málo tlieskalo, pobádal na väčšiu aktivitu publika.
Matica navrhla, aby sa Deň Ústavy presunul z 1. septembra na 19. septembra.
Machala vysvetlil, že 19. septembra 1848 na Myjave Ľudovít Štúr vyhlásil nezávislosť slovenského národa od uhorskej moci.
Podľa neho by sa mal zaviesť aj pamätný deň vzniku prvej Slovenskej národnej rady na 16. septembra.
Fico neprišiel
Jedným z programov podujatia bolo predstavenie knihy Martina Homzu o Svätoplukovi. Tá je podľa Šimonoviča vedeckou odpoveďou „kuvikom“, ktorí sochu na nádvorí odmietali.
„Je odpoveďou aj obmedzenému, ale aj politikovi Richardovi Sulíkovi, ktorý chcel navrhnúť odstránenie sochy, čo by bol barbarský kultúrny zločin.“
Tvrdí, že pod ňou je to najreprezentatívnejšie miesto Slovákov.
Matičiari na oslavách očakávali aj premiéra, ospravedlnili ho pre zaneprázdnenosť, keďže len v nedeľu priletel z Bruselu.
„Majme dostatok pochopenia, že aj premiér si potrebuje oddýchnuť od ťažkých rokovaní, kde išlo aj o takzvané sankcie voči Rusku,“ povedal Šimonovič.
Svätopluk by sa podľa matičiarov mal okrem hradu dostať aj na Úrad vlády, kam chcú priniesť jeho drevenú podobizeň.
Vytvoril ju 13-ročný umelec. Keďže však premiér neprišiel, nemohol mu ju odovzdať osobne.
Naplánovaného prednesu básni sa zhostila predsedníčka 1. odboru matice v Bratislave Eva Kristínová, ktorá v minulosti obhajovala členov extrémistickej Slovenskej pospolitosti.
Ako štátny symbol
Matičiari na hrade hovorili aj o ďalšej soche. Na Pribinovej ulici v Bratislave by chceli sochu kniežaťa Pribinu.
Svätopluk by podľa Machalovu mal byť medzi štátnymi symbolmi.
Svätoplukova socha, ktorú vytvoril Ján Kulich, vyvolala odpor viacerých umelcov.
Výtvarník Roman Ondák, ktorý v roku 2009 reprezentoval Slovensko na benátskych bienále o nej povedal, že je „nevydarená až perverzná“.
„Samotnej soche možno vyčítať všeličo, je tam použitých mnoho nezmyselných prvkov a symbolov.
Celá jej modelácia a osadenie pôsobia veľmi zvláštne,“ povedal pred štyrmi rokmi Ján Hoffstädter, vedúci katedry Socha, objekt, inštalácia na VŠVU.

Beata
Balogová
