Paríž 28. júna (TASR) - Súdne stíhanie za nezákonný predaj zbraní do Angoly v rokoch 1993-94 sa vykonávalo bez predchádzajúceho podania žaloby zodpovedajúceho kompetentného ministra. Také je stredajšie rozhodnutie trestnej komory kasačného súdu v Paríži vo veci nezákonného predaja zbraní do Angoly, ktorý vyšetrujú sudcovia Philippe Courroye a Isabelle Prévost-Desprezová, informuje v dnešnom čísle denník Libération.
Ďalší kasačný súd v Paríži rozhodne o tom, čo sa stane s doterajším materiálom v spise v tejto časti vyšetrovania a aké následky z toho vyplynú. Advokáti viacerých obvinených pravdepodobne po rozhodnutí súdu podajú žaloby.
Naproti tomu, vyšetrovanie v oblasti daňového úniku a zneužitia spoločenských prostriedkov ostáva v platnosti.
Celé vyšetrovanie nezákonného predaja zbraní do Angoly vyšetrujúci sudcovia Ph. Courroye a I. Prévost-Desprezová začali na základe banálneho prípadu prania špinavých peňazí. Vyšetrovanie za daňový únik začalo 10. júla 2000, keď daňový úrad podal sťažnosť na zbrojársku spoločnosť ZŤS OSOS, ktorej obrat v rokoch 1994-96 dosiahol šesť miliárd dolárov, ale nepodala daňové priznanie. ZŤS OSOS, uvádza ďalej francúzsky denník, je spoločnosť, ktorej skutočnými správcami boli obchodník so zbraňami Pierre Falcone a jeho spoločník pôvodom z bývalého ZSSR Arkadij Gajdamak. Obaja cez túto spoločnosť uskutočnili predaj ruských zbraní do Angoly za ropu z uvedenej africkej krajiny. Platby za ropu sa uskutočňovali cez bankový účet v Paríži.
Pri preverovaní účtov spoločnosti na predaj zbraní Brenco, ktorej riaditeľom bol Pierre Falcone, sudcovia zistili, že Falcone udržiaval vzťahy s francúzskymi politikmi pravicového aj ľavicového krídla a štedro ich odmeňoval, uvádza Libération. To platí aj o Jeanovi-Christophovi Mitterrandovi, synovi bývalého, už zosnulého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda. J.-Ch. Mitterrand dostal 10 miliónov frankov od uvedenej spoločnosti. Mitterrandovho syna vyšetrujúci sudcovia stíhali za spoluúčasť na nezákonnom predaji zbraní. Sudcovia stíhali aj ďalších významných ľudí v krajine.
Mnohé kroky sudcov sa uskutočnili od 10. júla 2000 do 25. januára 2001: v tomto období sudcom chýbal dôležitý nástroj - sťažnosť od kompetentného ministerstva. Za nezákonný predaj zbraní podľa dekrétu z roku 1939 sa vyšetrovanie môže začať, až keď sťažnosť podá predstaviteľ ministerstva obrany, pripomína denník. Vyšetrujúci sudcovia dostali sťažnosť v tomto zmysle až v januári tohto roku. Mnohé vypočutia obvinených sa môžu anulovať. Možné je aj iné riešenie, že pracovníci zodpovedného oddelenia na súde odstránia zo spisu všetko, čo sa týka nezákonného predaja zbraní. Rozhodnutie súdu môže byť aj iné, uzatvára Libération.
Die Presse: Slovensko sa dostalo do prvej skupiny kandidátskch krajín EÚViedeň 28. júna (TASR) - Geografický sused Rakúska Slovensko akceptovalo v stredu prechodné obdobia na pohyb osôb a pracovných síl, na ktorých trvá Európska únia. Aj keď si Bratislava - rovnako ako Budapešť - vymohla, že k podobným opatreniam môžu pristúpiť aj slovenské orgány vo vzťahu k členským krajinám únie, hlavný vyjednávač pre vstup SR do EÚ Ján Figeľ vzápätí skonštatoval, že slovenská vláda neplánuje túto klauzulu využívať aj v skutočnosti, informuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Úspešné uzatvorenie kapitoly o voľnom pohybe osôb a pracovných síl pre Slovensko znamená, že sa definitívne pripojilo k prvej skupine kandidátskych krajín (Maďarsko, ČR, Slovinsko, Poľsko, Estónsko a Cyprus), ktoré začali prístupové rokovania s EÚ o rok skôr, ako krajiny druhej skupiny (SR, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko a Malta), konštatuje rakúsky denník a zároveň dodáva, že s 19 kapitolami, z ktorých deväť sa podarilo uzatvoriť v tomto polroku, sa Slovensko ocitlo medzi prvými spomedzi 12 štátov, s ktorými vedie Európska únia rokovania o vstupe.
Pre Slovensko je osobitne dôležité, píše Die Presse, že krajina sa dostala v prístupových rokovaniach na úroveň Českej republiky, s ktorou ju okrem iného spája aj colná únia. Odborníci a predstavitelia oboch krajín upozorňujú už dlhšiu dobu na to, že osobitný vstup každého z týchto dvoch štátov by bol problematický.
V oblasti rokovaní o rozšírení únie, ktoré si Švédsko vytýčilo ako jednu z priorít svojho prvého predsedníctva EÚ, patrí Slovensko jednoznačne k najúspešnejším, uzatvára Die Presse.
Cez zelenú hranicu zo SR a ČR smerovalo do Rakúska 50 ilegálnych utečencovViedeň 28. júna (TASR) - Dovedna až 50 ilegálnych utečencov sa pokúšalo v stredu prekročiť slovensko-rakúsku a česko-rakúsku zelenú hranicu a dostať sa na územie Rakúska. Všetkých ilegálnych prisťahovalcov však zadržali asistenční vojaci rakúskej armády Bundesheeru a príslušníci pohraničnej polície.
Až 46 emigrantov pochádzalo z Afganistanu a poslední štyria zase z Rumunska. Sedem osôb z Afganistanu zadržali rakúske orgány v Mannersdorfe v okrese Gänserndorfe, ďalších 39 utečencov z tej istej krajiny zaistili v Angerne an der March. Dvoch z nich už v pondelok vyhostili z Rakúska na Slovensko pri rovnakom neúspešnom prechode cez hranicu. Z Českej republiky smerovali do Rakúska v stredu štyria Rumuni. Rakúski vojaci ich však zaistili na vlakovej stanici v Gmünde a budú vyhostení naspäť do ČR.
SR sa stala členskou krajinou európskej iniciatívy EUREKAMadrid 28. júna (TASR) - Členskou krajinou európskej iniciatívy EUREKA sa dnes na záver dvojdňového stretnutia organizácie v Madride stala Slovenská republika. Okrem nej prijali do radov iniciatívy aj Estónsko, čím sa počet členských štátov zvýšil na 31 plus Európska komisia.
Na stretnutí zároveň schválili 187 nových projektov v celkovej výške 493 miliónov eúr. Najviac z nich, 54 v celkovej hodnote 114,9 milióna eur, pochádza z Francúzska. Prednosť dostali predovšetkým projekty zaoberajúce sa informačnými technológiami, službami a životnými vedami.
EUREKA je medzinárodná európska iniciatíva, ktorá sa zameriava na koordináciu a podporu celoeurópskej spolupráce v oblasti priemyselného výskumu a vývoja s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky vo svetovom meradle. Určená je podnikom a výskumným ústavom, ktoré chcú medzinárodne spolupracovať na konkrétnych projektoch. Považuje sa za hlavný nástroj európskej spolupráce v trhovo orientovanom výskume.
Kanadidátske krajiny musia prijať zákon o nediskriminácii homosexuálovBrusel 28. júna (TASR) - Chýbajúca právna ochrana proti diskriminácii a negatívny vzťah verejnosti najviac trápia homosexuálne orientovaných ľudí v krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii (EÚ). Všetky kandidátske krajiny by preto ešte pred vstupom mali prijať antidiskriminačné zákony. Zhodli sa na tom dnes v Bruseli účastníci verejného vypočutia o právach gejov a lesbických žien.
"Situácia u nás je neutešená," hodnotila postavenie homosexuálne orientovaných ľudí na Slovensku Anna Daučíková z Iniciatívy Inakosť, ktorá združuje slovenské organizácie gejov a lesbičiek.
"Má to dve roviny - jedna je legislatívna, keďže slovenská legislatíva nepozná slová ako homosexualita, homofóbia, sexuálne menšiny, to znamená, že právne v podstate neexistujeme," povedala novinárom Daučíková. Druhá rovina je faktická, najmä diskriminácia v zamestnaní je podľa nej bežná a znepokojujúce sú aj výroky niektorých politikov.
Podobný názor zastáva poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) a predsedníčka jeho skupiny pre práva gejov a lesbických žien Joke Swiebelová.
"Situácia na Slovensku je podobná, ako v mnohých iných kandidátskych krajinách - neexistuje uzákonená ochrana proti diskriminácii (gejov a lesbičiek) a podľa mojich informácií je stále rozšírená ich diskriminácia na trhu práce a stále existuje negatívna verejná mienka," konštatovala holandská poslankyňa.
Oveľa horšia je však podľa nej situácia v štátoch, kde je homosexualita ešte aj dnes trestná, ako Cyprus, Bulharsko či Rumunsko. Problémy sú však aj v členských štátoch EÚ, najmä v Grécku a Portugalsku.
Kandidátske krajiny budú musieť podľa Swiebelovej prijať pred svojím vstupom do EÚ legislatívu o nediskriminácii homosexuálov, ktorú únia schválila vlani v decembri.
"Priama či nepriama diskriminácia založená okrem iného na sexuálnej orientácii nebude viac dovolená. Nie je to dodatočná podmienka rozšíreniu, je to súčasť kodanských politických kritérií, ktoré predpokladajú rešpektovanie ľudských práv a práv menšín. Súčasťou toho musia byť aj gejovia a lesbičky. Nemožno o tom rokovať, nemožno dávať prechodné obdobia, je to dané a treba to prijať," zdôraznila holandská socialistka.
Holandsko nedávno legalizovalo manželstvá homosexuálne orientovaných osôb, podobný zákon už schválila aj belgická vláda. Mali by sa aj kandidátske krajiny uberať týmto smerom?
"V prvom rade sa musíme pomocou zákonov zbaviť diskriminácie, ďalším krokom by mohli byť registrované partnerstvá či manželstvá," myslí si Swiebelová. Anna Daučíková verí, že "slovenská spoločnosť je otvorená, humánna a že sa táto záležitosť skôr či neskôr aj na Slovensku zriadi".
MR očakáva ochotu slovenskej strany na vecnú diskusiu, ale Nagymaros nevybudujeBudapešť 28. júna (TASR) - Ochotu slovenských partnerov na vecnú diskusiu a tým otvorenie možnosti na stanovenie rámcov budúcej medzivládnej dohody o problematike SVD na Dunaji očakáva pred piatkovým stretnutím delegácií SR a MR v Budapešti splnomocnenec maďarskej vlády pre dunajskú problematiku László Székely.
Podľa jeho slov na dnešnej tlačovej konferencii v maďarskom hlavnom meste chce Budapešť zopakovať už známe stanovisko, ktoré písomne predložila predvlani a naposledy zopakovala 5. júna, a to, že Maďarská republika nevybuduje dolný stupeň SVD.
Slovenská strana sa - ako formuloval László Székely - pri nedávnom stretnutí v Bratislave pokúšala presvedčiť maďarskú delegáciu o výstavbe VD Nagymaros, aj keď to Budapešť od roku 1998 rozhodne odmieta.
Údajne neustále sa meniace zámery slovenskej strany, ktorá podľa jeho slov nezohľadnila ani v apríli zaslaný maďarský návrh postupu pri rokovaniach, označil László Székely za nepochopiteľné a naznačil, že namiesto toho mieni teraz iniciovať posúdenie návrhu pre obe strany prijateľnej medzivládnej dohody.
Verheugen vyzval Maďarsko na konzultácie so susedmiBrusel 28. júna (TASR) - Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen dnes vyzval Maďarsko, aby konzultovalo so Slovenskom a ďalšími susednými krajinami spôsob, ako mieni v praxi uplatniť nedávno schválený zákon o zahraničných Maďaroch. Jeho analýzu Európska komisia (EK) ešte stále nedokončila.
"Nedokončili sme ešte politickú a právnu analýzu (zákona), ale môžem povedať, že sme zatiaľ nenašli žiadne porušenia asociačnej dohody (ktorú Maďarsko uzavrelo s EÚ)," povedal komisár na dnešnej tlačovej konferencii v Bruseli.
Zároveň povzbudil Maďarsko, aby pokračovalo v konzultáciách so susednými krajinami o tom, akým spôsobom mieni zákon uplatňovať v praxi. Nový maďarský zákon poskytuje občanom maďarskej národnosti na Slovensku, v Rumunsku, Chorvátsku a ďalších susedných krajinách (s výnimkou Rakúska) isté výhody v oblasti zamestnávania, vzdelávania, sociálnej starostlivosti a kultúry.
Po jeho schválení sa objavili obavy, že uplatnenie zákona spôsobí diskrimináciu občanov, ktorí nemajú maďarskú národnosť, a ktorá by bola v rozpore s princípmi EÚ.
Podľa Financial Times je horúcich kandidátov na vstup do EÚ čoraz viac
Londýn 28. júna (TASR) - Stredajšie prístupové rokovania s Európskou úniou zožali neočakávaný úspech po tom, čo Švédsko dokázalo s väčšinou kandidátskych krajín z druhej skupiny uzavrieť toľko kapitol, že ich to posunulo na úroveň prvej skupiny, píše denník Financial Times v dnešnom vydaní. Noviny sa vo svojom článku venovali najmä pokrokom Slovenska.
Medzi najúspešnejšie krajiny z druhej skupiny zaradili Financial Times Slovensko, Lotyšsko a Litvu. Tá začala prístupové rokovania s EÚ len minulý rok, ale v súčasnosti už podniká kroky na prispôsobenie svojich zákonov legislatívnym normám únie.
"To znamená, že princíp doháňania sa v prístupových rokovaniach plne uplatnil," citovali noviny konštatovanie Gunnara Lunda, švédskeho veľvyslanca pri EÚ. Švédsko odovzdá predsednícke kreslo únie koncom tohto týždňa Belgicku.
Ešte prednedávnom sa všeobecne predpokladalo, že v prvej vlne rozširovania EÚ bude figurovať len Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Estónsko. Poľsko, najväčšia kandidátska krajina, však výrazne zaostáva, upozorňujú Financial Times.
Slovensko v stredu na prístupových rokovaniach s Európskou úniou uzatvorilo ďalšie dve kapitoly európskej legislatívy - voľný pohyb osôb a voľný pohyb kapitálu.
Slovensko spolu s Lotyšskom schválilo precedentný návrh, ktorý prednedávnom uplatnilo Maďarsko. Tento návrh sa týka akceptovania až sedemročného prechodného obdobia na prácu Slovákov v krajinách EÚ. Niektoré štáty medzi nimi aj Švédsko a Holandsko už teraz vyhlasujú, že svoje trhy práce otvoria príslušníkom nových členských krajín únie okamžite po ich prijatí.
Po vzore Maďarska Bratislava súhlasila aj so sedemročným prechodným obdobím na predaj poľnohospodárskej a lesnej pôdy občanom EÚ, hoci pôvodne žiadala až desaťročný odklad. Ako protišpekulatívne opatrenie zasa EÚ prijala návrh, že samostatne hospodáriaci roľníci budú môcť pôdu na Slovensku nakupovať až po troch rokoch trvalého pobytu a aktívneho hospodárenia.
Ak by prístupové rokovanie pokračovali i naďalej takýmto tempom, mohol by nastať "veľký tresk" mnohé východoeurópske krajiny by mohli uzavrieť rokovania o vstupe do EÚ v roku 2002 a na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 by sa už mohli zúčastniť ako členské krajiny.
Slovensko tak ku koncu švédskeho predsedníctva v EÚ uzavrelo 19 z celkového počtu 29 kapitol európskej legislatívy a v celkovom rebríčku kandidátskych krajín sa spolu s Českou republikou a Estónskom ocitlo na lichotivom štvrtom mieste. Maďarsko a Cyprus už uzavreli 22 kapitol, Slovinsko 20, SR, ČR a Estónsko po 19, nasleduje Litva s 18, Malta so 17, Lotyšsko a Poľsko so 16, Bulharsko s 10 a Rumunsko so siedmimi kapitolami.
Reálni zelení sú za výstavbu VD NagymarosBudapešť 28. júna (TASR) Maďarská republika si spôsobí najmenšie straty, ak vstúpi (so SR) do spoločného prevádzkovania VD Gabčíkovo, ktoré funguje 11 rokov, a začne s výstavbou VD Nagymaros.
Pred piatkovými rokovaniami delegácií oboch krajín o dunajskej problematike, dejiskom ktorých bude Budapešť, to dnes oznámila maďarská ekologická organizácia Klub Reálni zelení.
Podľa stanoviska, ktoré zverejnila Celoštátna tlačová služba, Maďarsko nerokuje so slovenskou stranou dovtedy, kým parlament krajiny nezruší zákon č. 40/1992.