Zahraničné vysielanie BBC po slovensky 28. 6. 2001 o 21.00 h

Ústav pre výskum verejnej mienky na Slovensku vo štvrtok zverejnil výsledky prieskumu verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že Slováci pociťujú nedostatok ...

Ústav pre výskum verejnej mienky na Slovensku vo štvrtok zverejnil výsledky prieskumu verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že Slováci pociťujú nedostatok informácií súvisiacich so vstupom krajiny do EÚ. Až 40% opýtaných sa v prieskume vyjadrilo, že o EÚ nemá dostatok potrebných informácií. Len 36% opýtaných sa vyslovilo, že má dostatok informácií o EÚ a 17% opýtaných sa o túto problematiku vôbec nezaujíma. Podľa riaditeľa ústavu F. Szaba je úroveň informovanosti Slovákov o EÚ za posledné obdobie vyrovnaná. Podľa jeho slov obyvateľom najviac chýbajú informácie o výhodách vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ- 66% opýtaných ďalej chýbajú informácie o nevýhodách vstupu SR do EÚ, 59% opýtaných chýbajú informácie o dôsledkoch vstupu SR na životnú úroveň obyvateľstva , dôsledky vstupu SR do EÚ na vývoj nezamestnanosti a pod. Podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu M.Kadlečíková v tejto súvislosti uviedla, že Slovensko zrejme nesprávne orientuje prostriedky určené na zvýšenie informovanosti. Vicepremiérka súčasne dodala, že objem prostriedkov pre túto oblasť je veľmi obmedzený a viac menej sa sústreďuje na využívanie v hlavných centrách a nejde sa do okrajových oblastí SR. Ďalej sa podľa M.Kadlečíkovej príliš spolieha na moderné prostriedky komunikácie neuvedomujúc si, že napr. len 10% obyvateľstva využíva internet ako nosný zdroj informácií. Za ďalší problém označila M.Kadlečíková nedostatok praktických publikácií. Podľa M.Kadlečíkovej sa vzdelávacie aktivity vlády budú zameriavať na oravské a východoslovenské regióny a okrajové oblasti južného Slovenska. Sociologička O. Gyarfášová z Inštitútu pre verejné otázky v tejto súvislosti upozornila aj na pozitívnu stránku výsledkov prieskumu verejnej mienky. To, že ľudia nie sú dostatočne informovaní, je podľa jej slov prejavom ich záujmu o túto tému. Zainteresované inštitúcie by podľa nej mali chápať výsledky prieskumu ako výzvu na zlepšenie informovanosti. Ďôležitý je podľa nej aj spôsob podávania týchto informácií. Dodala, že dôležitá je aj zrozumiteľnosť jazyka, aby informácie týkajúce sa EÚ pochopili aj ľudia s nižšou úrovňou vzdelania. Na Slovensku pripadol 28.jún na tzv.Deň daňovej slobody. Podľa Združenia daňových poplatníkov v tento deň občania Slovenska prestali pracovať pre štát a začali zarábať na seba. Pri tejto príležitosti vystúpilo Združenie daňových poplatníkov s kritikou vlády, že z verejných financií míňa stále viac. Príjmy štátu sa v posledných troch rokoch výraznejšie nezmenili, podstatne sa však zvýšili výdavky. Podiel verejných výdavkov na HDP tak za posledné roky stúpa zo 44% na vyše 49% očakávaných v roku 2001. Aj preto sa Dňom daňovej slobody stal 28.jún, kým v predošlých dvoch rokoch to bol 4.jún a 9.jún. V roku 20001 mimoriadne narástli výdavky FNM a do výdavkov sa dostala aj strata Slovenskej konsolidačnej. Predstavitelia vlády analýzy združenia spochybňujú a upozorňujú, že daňové zaťaženie občanov klesá. Podľa analytika týždenníka Trend J.Kovalčíka nie je problémom daňové zaťaženie, ktoré skutočne klesá, ale práve rastúce výdavky štátu, čím narastá deficit verejných financií. Podľa J.Kovalčíka ak nepríde rýchlo k zásadnej redukcii výdavkov štátu nebude sa v ďalších rokoch dať vyhnúť zvyšovaniu daní. Politici naopak volajú po ďalšom znižovaní daní. Podľa J.Kovalčíka ide z ich strany o daňový populizmus. Na nebezpečenstvo rastu rozdielov medzi daňovým zaťažením a výdavkami verejných financií upozorňuje vládu aj Združenie daňových poplatníkov. Expert združenia P.Suďa v tomto smere konštatoval, že dochádza k rozširovaniu medzery medzi daňovým zaťažením a výdavkovým zaťažením, čo považuje združenie za nebezpečné pre stabilitu verejných financií.