BRATISLAVA. Slovensko sa pre vyhlásenia svojich lídrov ku kríze na Ukrajine, a tiež pre svoju neochotu zvyšovať obranné výdavky, dostalo do druhej ligy štátov NATO.
Na tlačovej besede Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (The Central European Policy Institute – CEPI) to vyhlásil analytik Marian Majer.
Stalo sa tak deň pred odchodom prezidenta Andreja Kisku na dôležitý summit NATO, ktorý sa koná do piatku vo Walese.
Veria prezidentovi Kiskovi
Analytici očakávajú, že vedúci Kiska sa na summite jednoznačne prihlási k transatlantickým hodnotám, o ktorých hovoril aj vo svojom inauguračnom prejave.
"Toto bude špeciálne dôležité po posledných mesiacoch a týždňoch nie veľmi šťastných vyhlásení politických lídrov Slovenska," dodal Majer.
Ako príklad spomenul vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica, ktorý prirovnal prítomnosť vojsk NATO v krajine k situácii po roku 1968, či výroky o nemorálnosti zvyšovania obranných výdavkov.
Podobné vyjadrenia nás podľa Majera stavajú do skupiny štátov, ktoré nevnímajú hrozbu ukrajinskej krízy.
Na summite budú podľa analytikov rokovať najmä o pomoci Ukrajine, ktorá nie je sama schopná odolať tlaku Ruska.
Témou bude aj obranyschopnosť Aliancie, teda ako bude NATO schopné zareagovať na prípadnú hrozbu z východu.
Viac peňazí na obranu?
Analytici predpokladajú, že predstavitelia členských štátov sa prihlásia k tomu, že je potrebné opätovne naštartovať rast obranných rozpočtov.
Postoje Slovenska k týmto témam sú však podľa Majera nejednoznačné.
"Slovensko dnes zostalo jediným štátom celého regiónu, ktorý zatiaľ nedeklaroval zvyšovanie obranného rozpočtu. Dokonca aj Maďarsko, ktoré je na tom horšie a je pasované veľakrát do pozície problematického člena, má túto otázku vyriešenú," poznamenal Majer.
Podľa analytika Jaroslava Naďa musíme na summite pôsobiť ako konštruktívny partner a mali by sme podporiť spojenecké iniciatívy, o ktorých hovoria pobaltské štáty a Poľsko.
Tie už dávnejšie žiadali o vyššiu vojenskú prítomnosť NATO v regióne východnej Európy.
"Sme jedna z mála krajín na východnej hranici NATO, ktorá dnes zľahčuje alebo neberie do úvahy hrozbu, ktorú predstavuje zahraničná politika Ruska, ako ju prezentuje prezident Putin," konštatoval Naď.
Na margo Ficovho prirovnania prítomnosti vojsk Aliancie k situáciu po roku 1968 Naď poznamenal, že je to práve naopak.
"To, čo sa dnes deje na Ukrajine, to, čo tam predvádza Ruská federácia, je hrôzostrašná spomienka na rok 1968, na ktorý nemôžeme zabudnúť," ukončil.
