BRATISLAVA. Slovensko potrebuje novelu trestného zákona v oblasti nenávistných prejavov pre inú sexuálnu orientáciu.
Upozorňuje na to Romana Schlesinger z občianskeho združenia Queer Leaders Forum.
Podľa nej v slovenskom právnom poriadku chýba pre takéto prípady adekvátna právna ochrana.
Tvrdí, že hoci slovenský trestný zákon trestá nenávistné prejavy pre príslušnosť k niektorej rase, národu či pre náboženské vyznanie, opomína nenávistné prejavy voči inej sexuálnej orientácii.
Kuffovci, biskupi a Únia
„Vyjadrenie kňaza Mariána Kuffu, ktorý prirovnáva homosexuálov k masovým vrahom, vyjadrenia jeho brata, poslanca Národnej rady Štefana Kuffu o tom, že by bolo lepšie zavesiť mlynský kameň o krk a hodiť do vody, či slová z Pastierskeho listu Konferencie biskupov o kultúre smrti, to všetko sú len niektoré z ukážok nenávistných prejavov voči LGBTI komunite, ktoré sú vo väčšine krajín Európskej únie postihované zákonom,“ hovorí Schlesinger.
Dopĺňa, že prítomnosť nenávistných prejavov nie je možné tolerovať a akceptovať a je nutné podniknúť proti nim adekvátne kroky vrátane tých legislatívnych.
„Je rovnako alarmujúce, že výsledky prieskumu, ktorý v roku 2012 realizovala agentúra FRA v rámci Európskej únie, ukázali, že takmer polovica všetkých respondentov vyjadrila presvedčenie, že v krajine ich bydliska je rozšírené používanie urážlivých vyjadrení o LGBT osobách z úst politikov,“ upozorňuje Schlesinger.
Podľa nej agentúra zároveň odporučila členským štátom Únie zvážiť prijatie legislatívy, ktorá sa bude týkať homofóbnych a transfóbnych nenávistných prejavov.
Dopĺňa, že veľká časť členských štátov EÚ už má odporúčanie vo svojich právnych poriadkoch stabilne zavedené.
„Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre vo vzťahu k nenávistným prejavom pre inú sexuálnu orientáciu zdôraznil, že diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu, farby pleti, či pohlavia,“ argumentuje.
Motivovaný trestný čin
Schlesinger vyzvala parlament, aby prijal také opatrenia, ktoré by smerovali k väčšej ochrane pred prejavmi homofóbie a transfóbie.
Podľa nej možno nedostatok ochrany vyriešiť jednoduchou novelou trestného zákona.
„Označovanie LGBTI ľudí za masových vrahov nemožno v žiadnom prípade považovať za názor. Ide o vyjadrenie, ktoré by bolo podľa trestného poriadku väčšiny krajín Európskej únie možné sankcionovať.“
Ministerstvo spravodlivosti reaguje, že trestný zákon bol v tomto smere zmenený už v roku 2013. Ako osobitný motív sa vtedy stanovilo aj spáchanie trestného činu z nenávisti pre sexuálnu orientáciu.
„To znamená, že ak dôjde k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu z motívu nenávisti pre sexuálnu orientáciu, takéto konanie bude sankcionované prísnejšou trestnou sadzbou,“ uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Schlesinger oponovala, že „osobitný motív nenávisti pre sexuálnu orientáciu sa dá uplatniť iba v prípade, ak dôjde k naplneniu skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu.“
„Keďže však v slovenskom trestnom zákone absentuje úprava základnej skutkovej podstaty trestného činu nenávistného prejavu pre sexuálnu orientáciu, nie je osobitný motív v tomto prípade uplatniteľný. Uvedené znamená, že za obdobné nenávistné prejavy pre príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre náboženské vyznanie je možné začať trestné stíhanie, ale v prípade sexuálnej orientácie to možné nie je. Tento nedostatok právnej úpravy je pritom možné odstrániť jednoduchou novelou, predmetom ktorej by bolo rozšírenie základnej skutkovej podstaty zmieňovaného trestného činu o prípady prejavov z dôvodu sexuálnej orientácie.“
