Vašečka: Za nestabilitu rómskej politiky môže aj 200-ročná asimilácia

BRATISLAVA 23. novembra (SITA) - Rómska politická scéna je nevykryštalizovaná a veľmi rozbitá, tvrdí slovenský sociológ Michal Vašečka. "Je to do značnej miery následok 200-ročnej asimilácie Rómov," povedal pre agentúru SITA. Mnohí Rómovia boli podľa neh

o asimilovaní natoľko, že stratili kultúrne korene. Asimilácia ale nie je automatické zaradenie do života spoločnosti, upozornil Vašečka. Rómovia neočakávajú existenciu vlastnej politickej scény, radšej by svojich politických lídrov zapojili do politiky cez silné subjekty. Toto očakávanie Rómov však podľa neho majoritné subjekty nenapĺňajú. Častým kameňom úrazu je, ako tvrdí sociológ Inštitútu pre verejne otázky (IVO), nedodržanie dohôd rómskych lídrov a silných strán, za ktoré kandidujú. Príkladom z ostatných parlamentných volieb sú nenaplnené očakávania Alexandra Patkolóa na kandidačnej listine HZDS. "Medzi rómskymi lídrami narastá frustrácia, nevedia ako osloviť vlastnú populáciu, presadiť to, čo chcú," uviedol.
Vašečka tvrdí, že sú iba dva spôsoby ako sa môže rómska politická scéna presadiť. Prvým - no vzhľadom na rôznorodosť rómskeho prostredia, nepravdepodobným variantom, je vznik významnej politickej reprezentácie Rómov. Vzorom by mohla byť Strana maďarskej koalície(SMK). Druhá možnosť by vznikla, ak by "sa prípadnou radikalizáciou vytvorila situácia, v ktorej si Rómovia vynútia isté riešenia". To ale Vašečka považuje za veľmi nešťastné, pretože ako tvrdí "radikalizácia môže viesť k ďalšej radikalizácii - a to aj na strane majority". To je posledné čo si Slovensko, ktoré zápasí s odmietaním Rómov, môže dovoliť, tvrdí Vašečka.
Aktuálny výskum IVO - prezentovaný aj v najnovšej publikácii inštitútu, rúca doterajší mýtus o dramaticky nízkej volebnej účasti Rómov. Záujem Rómov o voľby je nízky, no nie až taký zanedbateľný. Napríklad účasť Nerómov vo voľbách roku 1998 dosiahla 84 percent a účasť Rómov 68 percent. Podľa Vašečku medzi Rómami neexistuje v politických sympatiách všeobecne platný trend. "Rozdiely medzi jednotlivými komunitami sú veľmi veľké". Rómovia volia väčšinou tých, čo ich konkrétne oslovia. Pri tom platí, že rómskeho voliča oslovujú obdobné témy ako voliča nerómskeho pôvodu. Rozdielne ale je voličské správanie sa v izolovaných komunitách, kde Rómom stačí už len fakt, že ich niekto osloví. Rómovia nie sú navyknutí na to, aby s nimi hovorili zástupcovia inštitúcií či moci ako rovný s rovným. Rómom niekedy stačí na to, aby začali sympatizovať s nejakým politickým subjektom fakt, že ich zástupca daného subjektu priamo osloví, doplnil Vašečka.
Zvýšený záujem Rómov o politické dianie môže podľa sociológa prísť najmä z ich vlastných radov. Politické strany by preto mali osloviť mladých Rómov, ktorí majú šancu dostať sa v budúcnosti do popredia. "Môžeme uvažovať aj o istých formách pozitívnej diskriminácie," tvrdí Vašečka, ktorý sa domnieva, že zaradenie Rómov do politického života krajiny by im prinieslo väčšie národné sebauvedomenie a tým aj snahu riešiť si vlastné problémy. Príkladom je podľa neho Poľsko, kde sa národnostné menšiny môžu dostať do Sejmu bez prekročenia päťpercentnej klauzuly.

tm;fa