Pre niektorých je Odyseus šíriteľom kultúry smrti, hoci sa stará o to, aby sa zo spoločenského dna nešíril vírus AIDS. Predsedníčka združenia Odyseus Iveta Chovancová je pragmatička. Je jej ľúto, že oveľa viac peňazí ide na nezmyselné kampane, než na prácu v teréne, ktorá chráni zdravie nás všetkých.
Vaše združenie pracuje s drogovo závislými či sexworkerkami už 17 rokov. Zmenilo sa za ten čas vnímanie tejto scény spoločnosťou?
Veľmi nie. Stále sa stretávame s tým, že ľudia veľmi nerozumejú zmyslu našej práce. Témy, s ktorými pracujeme – znižovanie rizík súvisiacich s drogami či so sexom – sa vnímajú veľmi kontroverzne, napriek tomu, že opatrenia, ktoré vykonávame, sú vedecky podložené. Z tých, čo naberú odvahu kontaktovať nás priamo, mnohí nakoniec uznajú, že to, čo robíme, má zmysel. Pochopia, že injekčné užívanie drog sa spája s istými rizikami, ktoré možno znížiť, že napríklad výmena injekčných striekačiek ochraňuje zdravie, ktoré sa týka ich aj ich detí. Ľudia stále akoby spracovávali tieto informácie skôr cez emócie ako cez fakty.
Neútočia na vás „dobrí susedia“, ak pracujete na ich ulici?
Podľa našich skúseností z bratislavských lokalít ľudia nechcú, aby sme odišli z terénu úplne, ale boli by radšej, keby sme sa posunuli o jednu ulicu ďalej. Fenomén „not in my backyard“ (nie na mojom dvore, pozn. red.) je zakaždým prítomný.
Koľko máte klientov?
Za posledné roky sa to pohybuje približne okolo tisícky klientov a klientok, ktorí injekčne užívajú drogy alebo poskytujú služby na ulici - 3700 kontaktov. Ročne vyzbierame v Bratislave takmer 100 000 striekačiek.
Foto: Gabriel Kuchta
Je to nárast?
Skôr mierny pokles, čo odráža aj trend v rámci Európy. Injekčné užívanie drog napríklad u mladšej generácie sa vyskytuje dnes menej, preferované sú iné spôsoby užívania drog, napríklad šnupanie.
Snažíte sa pri výmenách striekačiek o nejakú osvetu?