Vážení spoluobčania,
úprimne sa priznám, že som trochu váhal, či mám práve dnes využiť možnosť podeliť sa s vami, prostredníctvom verejnoprávnych médií, o svoje ešte veľmi čerstvé dojmy po návrate z pražského summitu NATO. Uspokojenie, ktoré u nás zavládlo po obdržaní pozvánky do Severoatlantickej aliancie, nás však nesmie zvádzať k zbytočnému plytvaniu slovami. A práve pocit zodpovednosti za vývoj našej krajiny, ako prezidentovi republiky i hlavnému veliteľovi ozbrojených síl mi nedovoľuje, a verím, že ani vám nie, podľahnúť sebauspokojeniu a eufórii. Napriek tomu sa mi žiada povedať: Slovenská republika sa po dlhoročnom úsilí definitívne vracia do spoločenstva vyspelých demokratických krajín. A zatiaľ čo za železnú oponu sme sa nedostali vlastným pričinením, ale na základe rozhodnutia mocností po II. svetovej vojne, o pozvánku do aliancie sme sa usilovali vlastnými silami. No návrat sme si sami a zbytočne skomplikovali, a preto sme, na rozdiel od našich susedov, zostali pred jej bránami. Dnes sa môžeme aj na túto minulosť pozrieť s určitou úľavou, lebo svojím štvrtkovým rozhodnutím prestala aliancia definitívne kopírovať hranice nakreslené studenou vojnou. Demokratický svet sa začal spájať v boji proti hrozbe terorizmu.
Možno majú mnohí z vás, vážení spoluobčania, pocit, že terorizmus nie je problémom Slovenskej republiky. Ale, žiaľ, je to aj náš problém. Aj preto v týchto dňoch pôsobí v mierových misiách od Balkánu až po Afganistan takmer 800 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. To svedčí minimálne o dvoch skutočnostiach. Po prvé o tom, že sa podarila reforma Ozbrojených síl Slovenskej republiky, lebo na našich vojakov môžeme byť právom hrdí. Po druhé to svedčí o tom, že nechceme byť len konzumentmi celosvetového bezpečnostného systému, ale aj jeho aktívnymi spolutvorcami. Členstvo v NATO je aj o spoluzodpovednosti. V situácii, keď vláda a parlament pristupujú k reformám a úsporným opatreniam, budeme 2 percentá hrubého domáceho produktu investovať do rozvoja a udržiavania armády. Chcem vás, vážení spoluobčania, požiadať, aby ste zbytočne nepodliehali vplyvu rôznych krasorečníkov, ktorí vás budú presviedčať o nezmyselnosti tejto investície. Situácia u našich susedov, ktorí nás s členstvom v aliancii predstihli, dokazuje, že sa im investície do obrany mnohonásobne vrátili. Najmä vo zvýšení bezpečnosti a v podobe prílevu zahraničného kapitálu. A to naša ekonomika nevyhnutne potrebuje. Rovnako som presvedčený o tom, že naše postupné začlenenie do NATO nám pomôže oživiť vývoj a výrobu špeciálnej techniky na Slovensku. Máme šikovných a vzdelaných ľudí a teraz i dôveru aliancie. Len na nás bude záležať ako uspejeme aj v tejto súťaži. Rovnako sa musíme vysporiadať s takými neduhmi, ako je korupcia, či nízka vymožiteľnosť práva, ktoré poškodzujú dobré meno poctivých ľudí doma aj v zahraničí.
Za týmto príhovorom je moja úprimná túžba vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí majú svoj nemalý podiel na našej pozvánke do aliancie. Slová uznania patria predchádzajúcej i súčasnej vláde, bývalému a aj novému parlamentu, príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky i všetkým zodpovedným politikom. A, samozrejme, všetkým vám, ktorí ste pochopili nevyhnutnosť a prospešnosť nášho začlenenia do aliancie a Európskej únie.
Dovoľte, vážení spoluobčania, aby som bol na záver aj trošku osobný. Spomínal som eufóriu a radosť, ktorá zavládla na Slovensku. Boli aj takí, ktorí sa chceli pustiť do veľkolepých osláv, slávnostných rokovaní a recepcií. Lenže to, čo sa udialo na sklonku týždňa, je pre budúcnosť Slovenskej republiky, jej občanov, len jedným z krokov, ktoré nás posunú do spoločenstva demokratických krajín, k trhovej ekonomike a lepšej životnej úrovni. Cesta, ktorá nás čaká, je ešte dlhá a nebude bezbolestná. V týchto dňoch sme splnili ďalší predpoklad, aby sme ju úspešne absolvovali. Želám Vám na jej ďalšom, a isto dlhšom úseku, mnoho síl, odvahy, rozvahy a trpezlivosti. Nebude to vždy prechádzka ružovým sadom, oplatí sa nám ju však spoločne podstúpiť.
*rč
NNNN
