BRATISLAVA. Poznatky o činnosti KGB na území bývalého Československa patrili po zrušení ŠtB v roku 1990 medzi najžiadanejšie informácie.
Bádateľ Radek Schovánek z českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov to opisuje v publikácii ÚPN, ktorá sa touto problematikou zaoberá.
„Postupne sa začal vynárať obraz prepojenia oboch totalitných služieb. Našťastie, obraz nie príliš desivý.“
Väčšina informácií podľa Schovánka ukazovala na nedôveru KGB voči príslušníkom ŠtB. Výnimkou bola prvá správa, teda rozviedka, šifrová služba a Správa spravodajskej techniky.
Na prvej správe pracoval aj podnikateľ blízky Smeru Juraj Široký, ktorý bol v rokoch 1985 až 1990 zástupcom rezidenta na československej ambasáde vo Washingtone.
V marci 1988 dostal podľa údajov z jeho personálneho spisu odmenu dvetisíc korún za „pomoc sovietskym priateľom“. Tak sú v dokumentoch ŠtB označovaní kolegovia z KGB.
Legendárna budova KGB v Moskve. FOTO – ARCHÍV ČTK/AP
Stratený spis
Originál Širokého spisu zmizol v čase smrti Jána Langoša, ktorý sa v júni 2006 zabil pri autonehode. Spis si krátko predtým vyžiadal.
