, polícia ukončila návrhom na podanie obžaloby v auguste minulého roka. Obžalobu podal prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry na Okresný súd Bratislava III v novembri.
Vyšetrovateľ vypracoval návrh na podanie obžaloby na celkom 12 obvinených, pričom ôsmi z nich sú bývalí príslušníci Slovenskej informačnej služby (SIS) vrátane jej exriaditeľa Ivana Lexu. Ďalší štyria v tom čase pracovali v súkromných bezpečnostných službách a niektorí boli zároveň bývalí policajti. Obvinenie Lexovho bývalého námestníka Jaroslava Svěchotu v roku 1999 zrušil Ústavný súd SR.
Kauza zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny sa začala písať 31. augusta 1995, keď ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde Kováč junior býval. Páchatelia boli na dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami. Členovia osádok áut vyvliekli Kováča mladšieho z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Syn slovenského prezidenta sa vo svojom aute, ktoré pôvodne ostalo vo Svätom Juri, prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Syn slovenského prezidenta bol 1. septembra vo Viedni vzatý do väzby, pretože mníchovský súd už 14. novembra 1994 na neho vydal zatykač pre podozrenie z podvodu. Z vydávacej väzby ho prepustili 2. októbra na kauciu vo výške jedného milióna rakúskych šilingov.
Prvý vyšetrovací tím, ktorý začal na kauze zavlečenia pracovať bezprostredne po čine, viedol Jaroslav Šimunič. Po tom, ako Šimunič vyslovil vážne obavy z politického pozadia prípadu a uviedol, že už má k dispozícii prvé štyri mená podozrivých, ho začiatkom septembra z tímu odvolali.
Po jeho odvolaní vo vyšetrovaní pokračoval vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave Peter Vačok, ktorý obvinil osobu, údajne pracujúcu pre tajnú službu. V októbri vtedajší prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Róbert Vlachovský rozhodol, že v záujme "zachovania objektivity konania a nestrannosti vo vyšetrovaní, by mal ďalšie konanie viesť iný vyšetrovateľ". Stal sa ním vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Jozef Číž. Opozičný poslanec Ladislav Pittner v tom čase založil nezávislú komisiu na objasnenie zavlečenia Michala Kováča mladšieho, podľa ktorej sa na skutku podieľali aj ľudia a technika SIS. Tieto tvrdenia sa ale podľa vyšetrovateľa Číža nezhodovali s právnym stavom vo vyšetrovacom spise, ktorý bol 17. mája 1996 uložený, pretože "sa v ňom nenachádzali dôkazy, ktoré by z trestného činu zavlečenia do cudziny usvedčovali nejakého páchateľa".
Vyšetrovanie bolo obnovené potom, ako premiér Dzurinda svojím rozhodnutím z 8. decembra 1998 umožnil vypustením niektorých článkov z amnestií, ktoré udelil jeho predchodca Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla toho istého roku, konať v kauzách zmarené referendum a zavlečenie.
V prípade obvineného bývalého námestníka šéfa SIS Jaroslava Svěchotu Ústavný súd SR (ÚS SR) koncom roku 1999 zverejnil rozhodnutie, podľa ktorého boli v súvislosti s vyšetrovaním kauzy zavlečenia porušené jeho ústavné práva. Uznesenie ÚS SR zároveň obsahuje rozhodnutie o zrušení uznesenia vyšetrovateľa z februára 1999, ktorým sa proti Svěchotovi začalo trestné stíhanie. Odvtedy má Svěchota v kauze zavlečenia postavenie svedka.
