BRATISLAVA Opozičná SaS chce do budúcna zamedziť situácii, keď parlamentná väčšina vyradí z programu schôdze návrhy poslancov bez ich súhlasu.
Na októbrové rokovanie pléna preto predkladá novelu rokovacieho poriadku, ktorá takéto konanie zakáže.
V zákone má však stále ostať možnosť hlasovaním väčšiny presunúť body na ďalšiu schôdzu.
Nedemokratická situácia
Čo vyradili
- návrh, aby poslanci Národnej rady nemohli byť súčasne aj primátormi či starostami,
- návrh, že by verejní funkcionári nemali brať plat za všetky funkcie, ale len jeden,
- novelu, ktorá by mala zakázať poslancom vykonávať advokátsku prax,
- návrh na dvojkolovú voľbu starostu a primátora,
- zníženie kvóra pre platnosť referenda z 50 percent na 20,
- návrh, aby nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách mohli do volebných komisií nominovať svojich ľudí,
- návrh, ktorý mal zabezpečiť, aby obce udržiavali čisté chodníky.
SaS reaguje na konanie vládneho Smeru, ktorý na úvod schôdze parlamentu na podnet Jany Laššákovej vyradil z rokovania desať opozičných návrhov.
Tvrdil, že ide o kampaň pred novembrovými komunálnymi voľbami. Návrh vianočných dôchodkov pritom riešil.
Opozícia proti tomuto kroku ostro protestovala a od tohto dňa sa nezúčastňuje na hlasovaniach a stiahla všetky svoje ostatné návrhy.
"V Národnej vládne neštandardná nedemokratická situácia. Poslanci Smeru zneužili väčšinové postavenie na umlčanie opozície a vyradili desať návrhov. Parlament pošliapal na svoju hanbu práva opozície, ktorá reprezentuje milión voličov," zdôraznil na tlačovej konferencii podpredseda SaS Ľubomír Galko.
Na podporu svojho návrhu vyzýva SaS najmä poslancov Smeru s tým, že dá všetkým poslancom rovnaké práva.
Tvorba do zásuvky
Peter Osuský (SaS) pripúšťa, že tento návrh podobne ako väčšina opozičných, neprejde.
"Chápem to ako spisovateľskú tvorbu do zásuvky. Som presvedčený, že príde deň, keď ich niekto vytiahne, dá im novú košieľku a návrhy prejdú," podotkol.
Na otázku, prečo v minulosti parlament pod vedením Richarda Sulíka (SaS) vyradil návrhy vtedy opozičného Smeru, Jana Kiššová (SaS) vysvetlila, že išlo o diametrálne odlišný krok.
Podľa jej slov vtedy Smer predložil plénom neschválené zákony skôr, ako uplynula zákonná šesťmesačná lehota pre opätovné prerokovanie.
"Návrhy boli vtedy vyradené na základe odporúčania Ústavnoprávneho výboru," zdôraznila.
Madej nevidí logiku
Šéf Ústavnoprávneho výboru Róbert Madej zo Smeru nevidí v návrhu SaS praktickú logiku.
"V mnohých prípadoch môžu byť pre štát dôležité zákony, ako zákon o štátnom rozpočte, a tieto by sa obštrukciou mohli odtlačiť až na obdobie, keď už by bolo neskoro rokovať," reagoval.
Zároveň tvrdí, že je právom poslanca podať návrh zákona, ale parlament musí mať procesné možnosti rozhodnúť, kedy bude o zákonoch rokovať.
"Ani teraz nikto neodmietol rokovať o opozičných zákonoch, len sa rozhodlo, že sa o nich bude hovoriť v inom čase ako na septembrovej schôdzi, čo je úplne v súlade s rokovacím poriadkom," dodal.
