Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Ľuďom môže zo zákona aj naďalej zanikať ich slovenské občianstvo, pokiaľ z vlastnej vôle prijmú občianstvo iného štátu. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu.
Ten síce nepovedal, že je „antizákon“, ktorý vznikol v roku 2010 ako reakcia na maďarský krajanský zákon, v súlade s našou ústavou. Nepovedal však ani, že to tak nie je. Zákon tak zostáva v platnosti a poslanci súčasnej opozície na Ústavnom súde s podnetom neuspeli. Súd sa ním už opäť zaoberať nemôže.
Majú menej sudcov
Občianstvo
- teraz ho stratí ten, kto z vlastnej vôle prijme občianstvo iného štátu;
- Ústavný súd rozhodol tak, že tento zákon platí;
- od budúceho roka by sa mal zmierniť a viazať na trvalý pobyt;
- opozícia sa ešte pokúsi o zrušenie zákona podaním na niektorú z európskych inštitúcií.
Dôvod, prečo Ústavný súd nepovedal áno ani nie, je podľa odôvodnenia rozhodnutia „procesný“. Súd má momentálne obsadených jedenásť z celkových trinástich miest sudcov.
Na prijatie kladného či záporného rozhodnutia treba nadpolovičnú väčšinu zo všetkých trinástich sudcov. Sedem hlasov sa ani na jednu zo strán nepriklonilo.
Sudcov je jedenásť po tom, ako prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať kandidátov zvolených Smerom. Zo šiestich sudcov na tri voľné miesta vymenoval iba jednu sudkyňu.
Ostatných odmietol s tým, že sa doteraz nevenovali ústavnému právu. Smer teraz odmieta vybrať iných.
Právny zástupca poslancov Gábor Gál (Most-Híd) hovorí, že počas rozhodovania súdu žiadny argument nezaznel.
„Je to alibizmus. Nepriklonili sa ani k jednému variantu.“ Podľa Gála „tri roky trvalo, aby povedali veľké nič“.
Zatiaľ nevedel povedať, aké kroky ešte podniknú. Zvážia však aj podnet európskemu ombudsmanovi.
Netradičný pat
„Procesné rozhodnutie Ústavného súdu vo veci zákona o štátnom občianstve je formálne v poriadku,“ vraví bývalý predseda súdu a súčasný poradca prezidenta Andreja Kisku Ján Mazák. Ústava a zákon taký výsledok podľa neho predvídajú.
„Iná je otázka, z akého dôvodu sa vo veci, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva v máji 2013 nezistil nič chybné v novele tohto zákona, konalo tak dlho. Po takom verdikte azda už nebolo na čo čakať.“
Mazák pripomenul, že aj v rokoch 2004 až 2006 súd konal a rozhodoval bez dvoch sudcov. V takýchto prípadoch padlo formálne rozhodnutie iba raz, keď pre nedostatok hlasov za áno či nie zamietli návrh generálneho prokurátora.
Rýchly zákon zostáva
Zákon o dvojakom občianstve je jedným z najrýchlejšie prijatých zákonov v našom parlamente. Schválila ho koalícia Smer, HZDS, SNS spolu s KDH v deň, keď krajanský zákon schválil maďarský parlament. O rok neskôr sa ho pokúsila pravicová koalícia zrušiť.
Poslanci Radoslav Procházka a Igor Matovič však vtedy podporili pozmeňujúci návrh Smeru, a tak pravica celý návrh stiahla.
Ministerstvo vnútra už pred niekoľkými mesiacmi pripravilo návrh na zmiernenie zákona. Čaká na stanovisko ministerstva zahraničia.
Zmena by podľa ministra Roberta Kaliňáka mala platiť od januára 2015. „Zatiaľ nám to časovo vychádza.“ Vraví, že po zmene bude strata občianstva viazaná na trvalý pobyt. Ak sa napríklad slovenská občianka vydá a odsťahuje do Maďarska, kde získa občianstvo aj trvalý pobyt, naše občianstvo jej nezanikne.
Kaliňák hovorí, že tí, čo pre zákon stratili občianstvo a odsťahovali sa do zahraničia, budú môcť o slovenské občianstvo opäť požiadať a úrady im rýchlo vyhovejú.
Zákon už o občianstvo pripravil viac ako 800 ľudí. Väčšina neboli Maďari.
Beata
Balogová
