Ústavný súd vyhovel iba v jednom bode podaniu skupiny poslancov NR SR. Nerozhodol o tom, či ostatné napadnuté ustanovenia Zákona o ústavnom súde sú alebo nie sú v rozpore s Ústavou.
KOŠICE. Hlas predsedu Ústavného súdu alebo predsedu senátu nemá rozhodujúcu váhu pri rovnosti hlasov v rámci rozhodovania v pléne.
Rozhodlo o tom v stredu na verejnom zasadaní plénum a za protiústavné označilo ustanovenie Zákona o ústavnom súde, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ktoré v paragrafe 28 hovorí, že v prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Ako v stručnom odôvodnení uviedla predsedníčka ÚS Ivetta Macejková, priamo v článku 131 ústavy je zakotvené, že plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
Plénum z procesných dôvodov zamietlo a nerozhodovalo o ostatných častiach návrhu skupiny 49 poslancov Národnej rady SR, ktorí napadli viaceré ustanovenia zákona o ústavnom súde ako celok.
Napadnuté ustanovenia boli začlenené do Zákona o ústavnom súde a konaní pred ním ako reakcia v súvislosti s nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.
Vtedajší prezident Ivan Gašparovič a Jozef Čentéš vznášali námietky zaujatosti voči ústavným sudcom až na jednu výnimku, čím došlo k patovej situácii a zablokovaniu ústavného súdu.
Parlament chcel odblokovať ústavný súd a prijal 30. apríla 2013 v skrátenom legislatívnom konaní spornú novelu Zákona o ústavnom súde.
K vyriešeniu patovej situácie prispel ústavný súd zmenou rozvrhu práce a prispel k tomu aj nový prezident Andrej Kiska, ktorý stiahol všetky námietky zaujatosti voči sudcom ústavného súdu.
Zákon na ústavnom súde napadla skupina opozičných poslancov. Poukazovali na skutočnosť, že novelizovaný zákon je retroaktívny, nie je v súlade s Ústavou a princípmi právneho štátu, porušuje aj princíp deľby moci v štáte, pričom dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zákonodarnou a súdnou mocou.
Právna zástupkyňa navrhovateľov Mária Kolíková nebola spokojná s rozhodnutím ÚS, ktorý v zásade všetky napadnuté ustanovenia neposúdil a nerozhodol, či sú v súlade s ústavou.
„Boli sme úspešní iba v jednom bode. Ústavný súd bol schopný prijať rozhodnutie a nájsť cestu iba v prípade, v ktorom ústava jasne stanovuje, ako rozhoduje ústavný súd,“ povedala Kolíková.
Či sú ostatné napadnuté časti zákona a zákon ako celok v súlade s ústavou alebo nie, ústavný súd dnes nerozhodol.
„Ústavný súd sa nevyjadril k ostatným napadnutým ustanoveniam s odkazom na procesný problém, lebo nadpolovičná väčšina ústavných sudcov sa nedokázala zhodnúť, či sú protiústavné alebo nie. To je neprijateľné,“ povedala Kolíková. Doložila, že nejde o to, či bol návrh úspešný alebo prehrala.
„Ústavný súd vznikol pre to, aby posudzoval zákony, pri ktorých je námietka, že nie sú v súlade s ústavou. Keď ústavný súd povie, že podanie neposúdi, lebo nebolo dosť ústavných sudcov, ktorí by boli za alebo proti, to je neprijateľné. To je kardinálny problém, preto treba zmeniť ústavu. Keby ústavný súd zaujal postoj, že je to podľa neho v poriadku, môžeme o tom diskutovať. Teraz nemôžeme nič,“ povedala Kolíková.
Doložila, že aj keď má niekto v parlamente väčšinu, takto postupovať nemôže.
