Novelu prijatú po dohode Smeru a KDH napadla Súdna rada iba pred dvomi týždňami. Kým o nej Ústavný súd rozhodne, odložil jej platnosť.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
BRATISLAVA. Novozvolená predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková nemusí rozposielať sudcom dotazníky, ktoré mali spustiť ich previerky.
Ústavný súd v stredu rozhodol, že posúdi, či sú previerky sudcov z dielne Smeru v súlade s ústavou. Zároveň pozastavil účinnosť sporných častí novely.
Nových uchádzačov o miesta sudcov sa rozhodnutie netýka, tých preverovať budú. Podľa pôvodného plánu mali sudcovia dostať dotazníky do konca septembra.
Súdna rada im ich však ani nezačala posielať. Spoliehala sa na to, že Ústavný súd novelu pozastaví.
Novelu ústavy, ktorá bola spúšťačom previerok, navrhli Pavol Paška zo Smeru a Pavol Hrušovský z KDH.
Paška rozhodnutie nekomentoval. Hrušovský pripomenul, že KDH za samotnú úpravu previerok nehlasovalo.
Borec chce očistu
Previerky
Aký bol postup
- do 30. septembra mali sudcovia dostať dotazníky;
- mali ich vyplniť do 31. októbra;
- NBÚ mal potom zabezpečiť do 15 mesiacov podklady na rozhodnutie o spôsobilosti;
- po NBÚ mala sudcov posudzovať Súdna rada a na záver prezident.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec zasa odkazuje, že pri úprave previerok sa zohľadnili princípy právneho štátu aj nezávislosti justície.
„Plne rešpektujeme, že tieto ustanovenia budú podrobené testu ústavnosti,“ odkázal po hovorkyni Alexandre Donevovej.
Cieľom previerok je podľa nej vytvoriť predpoklady na očistu sudcovského zboru od takých sudcov, ktorí sa správajú korupčne, ich majetky nezodpovedajú legálnym príjmom alebo sú závislí od návykových látok.
Previerky a ich kritika dokázali na krátky čas spojiť aj sudcov zo Združenia sudcov Slovenska a združenia Za otvorenú justíciu, ktorí inak v smerovaní súdnictva nemajú zhodný názor.
Šéfky oboch združení rozhodnutie Ústavného súdu vítajú.
Porušením princípu deľby moci v štáte argumentuje vo svojom návrhu aj Súdna rada.
Informácie mal totiž zhromažďovať Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý je orgánom výkonnej moci.
Raz a navždy sudcom
Problémom je aj retroaktivita previerok. Podrobiť sa im totiž mali aj sudcovia, ktorí už boli vymenovaní na doživotie. Už raz teda splnili zákonom stanovené podmienky.
„Ďalšie predpoklady predstavujú zásah do ich právnej istoty a legálne nadobudnutých práv,“ zdôvodňuje svoj návrh Súdna rada.
NBÚ mal podľa úpravy podklady posunúť Súdnej rade, ktorá mala posúdiť spôsobilosť sudcov a následne svoje závery odovzdať prezidentovi.
Sudcom ostala možnosť napadnúť rozhodnutie rady, avšak len na Ústavnom súde, s čím mala rada problém.
„Tento súd rozhoduje v jedinom stupni a bez možnosti akéhokoľvek preskúmania jeho rozhodnutí,“ argumentovala rada proti previerkam.
