SME

Pri úteku jej zastrelili sestru, ona skončila v socialistickom väzení

Príbeh Bibiany Wallnerovej písali slovenskí pohraničníci, keď sa aj s rodinou pokúšala ujsť pred komunizmom.

Bibiana Wallnerová (1932 – 2014) napísala Ochrana domu, Sigillum Mortis, či Láska i zdravie idú cez žalúdok.Bibiana Wallnerová (1932 – 2014) napísala Ochrana domu, Sigillum Mortis, či Láska i zdravie idú cez žalúdok. (Zdroj: Post Bellum)

Príbeh spisovateľky Bibiany Wallnerovej písali slovenskí pohraničníci, keď sa aj s rodinou pokúšala ujsť pred komunizmom. Vyhlasovania Cien pamäti národa sa nedožila.

Už ako dieťa pocítila realitu druhej svetovej vojny a komunistickej diktatúry. Jej otec - advokát v Bratislave - neustále túžil po úteku z Československa do slobodného sveta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 1948 navrhol rodine prvýkrát útek na západ. Mladá Bibiana a Dorota to odmietli. Takmer tri roky trvalo, kým ich podmienky a nesloboda komunistického režimu priviedli k zmene postoja.

SkryťVypnúť reklamu

Zradné známosti

Dokonca to boli ony, kto sa ujal organizácie úteku. Rodina sa pokúšala skontaktovať s prevádzačmi, ktorí by im pomohli dostať sa na druhú stranu železnej opony. Kontakty získala staršia sestra Dorota. Dobre sa poznala s deťmi bývalého námestníka ministra zahraničia. Ale takéto známosti boli väčšinou zradné.

wallnero2.jpgRodina netušila, že im sprostredkujú dvojitého agenta. Pred plánovaným útekom prišli do bytu neznámi muži, ktorí im rozoberali nábytok a brali veci. Dorota sa sestre s obavami zdôverila. „Ty, mne sa už vôbec nechce, ja mám strach.“ Cesta späť však už nebola možná.

Dňa 9. mája 1951 všetci členovia rodiny vyrazili. Krátko po druhej ráno ich zbadala hliadka Pohraničnej stráže neďaleko Kopčian.

Zrazu sa ozvala streľba a nadávky. „Zaľahli sme, keď sa strieľalo. Boli sme bezbranní. Ja som mala pred hlavou jednu tašku a v nej bol kabát. Tá taška ma rafla do hlavy. Neskôr sa v nej našiel brok, guľka. Zavŕtala sa do kabáta.“

SkryťVypnúť reklamu

Otec vyzval svojich najbližších, aby zdvihli ruky. Mladá Bibiana však milovala hru na klavír, a tak nechcela riskovať zranenie. Váhala. „Ale sestra ma potiahla za nohu a hovorí - Nebuď pipi! - Tak som si povedala, nie som pipi, a ležala som tam,“ opisuje.

Zo zeme ju surovo zdvihli až vojaci. Z hlásenia dôstojníkovi začuli, že sú štyria zajatí a jedna osoba je mŕtva. Zásah hliadky neprežila sestra Dorota. „Nechceli sme veriť. Dala som si ju ukázať... A potom som už uverila,“ dodáva. Jeden z výstrelov zasiahol aj piateho utečenca zo skupiny.

Dozorcovia a muchy

Osemnásťročnú Bibianu predviedli s rodičmi na strážnicu. Nasledovali týždne v rôznych väzniciach Pohraničnej stráže, na Špitálskej ulici v Bratislave a v Leopoldove.

Pri spomienkach s nepríjemným pocitom odhaľuje ďalšiu zvrátenosť režimu, v ktorom sa na ňu pozeralo ako na nepriateľa: „Dozorcovia sa veľa dívali ku mne do kukuča. Asi som patrila medzi najmladšie, veď som mala osemnásť rokov a päť mesiacov, a ani nie medzi najškaredšie väzenky, čo tam existovali, takže mali celkom záujem sa pozerať a fúkali mi tam dym.“

SkryťVypnúť reklamu

Podmienky väzenia a samotky neznepríjemňovali iba dozorcovia, ale aj húfy komárov. K samotke však dodáva: "Bolo to lepšie, ako keď som potom bola s kolektívom prostitútok a zlodejok. Vtedy, keď som bola sama, som to neocenila, ale zhovárala som sa s muchami. To boli jediné živé tvory, ktoré tam prišli, boli krásne živé.“

1989nezna598903opona_res.jpg

Foto - archív TASR

Bez matky

V septembri nasledoval súdny proces. Bibiana sa snažila vziať vinu na seba, čo sa však nepodarilo. Otca odsúdili za velezradu na dvanásťročné väzenie, matka dostala päť rokov. Bibiana, usvedčená z pokusu o prekročenie hraníc, bola odsúdená na dva a pol roka.

Otca poslali do Leopoldova a ona si spolu s matkou trest odpykávala v Ilave. Tam boli umiestnené spolu so ženami, ktoré spáchali ťažké trestné činy, a pracovali spolu s nimi v pletárni.

SkryťVypnúť reklamu

„Na tej pletárni boli väčšinou dlhodobé tresty, pretože nás nemohli púšťať von na poľnohospodárske práce. Kriminálničky chodili viac na pole a my sme sedeli v pletárni, aby sme neušli.“

Predstavitelia komunistického režimu robili všetko preto, aby zabránili prípadnému úteku na slobodu.

Ešte v roku 1951 presťahovali ženskú väznicu do Rimavskej Soboty, no o pár mesiacov ju už definitívne odtrhli od matky. „Strašne som bola nešťastná. To bolo ako na popravu,“ a presťahovali ju do Sučian.

Vo väznici v Sučanoch sa spriatelila s Maruškou. Pracovali v tehelni, kde jej kamarátka rovnakej krvnej skupiny vymodelovala šálku z hliny. Má ju dodnes. Spolu založili Jednotné básnické spevácke a výtvarnícke družstvo, ktoré podľa svojich priezvísk nazvali Sobkov.

SkryťVypnúť reklamu

20121117_hranica_17nov_001016944_res.jpg

Foto - TASR

Láska

Po Stalinovej a Gottwaldovej smrti vyšla z väzenia na amnestiu. Najprv tomu nemohla uveriť. „Hovorím, pani strážmajsterka, nerobte si zo mňa srandu, ja som už príliš dlho väzenka, to nie sú dobré vtipy. Bola som z toho vyjavená.“

O návrate do normálneho života však nemohla byť reč. „Nijaká škola pre mňa neexistovala, nijaký domov pre mňa neexistoval a rodičia boli v base.“

Za najnáročnejšie považovala získať si strechu nad hlavou.

Bibiana si dala záväzok navštevovať svojich rodičov, ktorí boli stále vo väzení, a venovať im život: „Raz za dva mesiace som smela navštíviť každého, čiže raz otca, raz mamu. Musela som zbierať peniaze na cestu a robiť nadčasy, aby som mala pol dňa voľna a tak som žila od júna do apríla, kedy mi umrel otec a do ďalšieho roku do júla, keď mi prepustili na slobodu mamu,“ opisuje roky 1953 - 1955. Nielen láska k rodičom, ale aj láska k manželovi a rodine jej dodávali silu žiť a začať si budovať literárnu kariéru.

SkryťVypnúť reklamu

Bibiana Wallnerová sa napriek týmto životným zlomom stala autorkou niekoľkých literárnych diel, rozhlasových a televíznych pásiem. Svoje zážitky z väzenia opísala v knihe Pod basovým kľúčom. V apríli tohto roku ju nominovali na Cenu Pamäti národa, tú už, žiaľ, nemôže prevziať. Po krátkej chorobe v júli tohto roku zomrela.

Rozhodnite o cenách Pamäti národa

Ceny Pamäti národa sú ocenením, ktoré od roku 2010 každoročne udeľuje nezisková organizácia Post Bellum so svojimi partnermi.

Oceňovaní sú ľudia, ktorí vo svojom živote dokázali, že „česť, sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú len prázdne slová“.

Tohtoročné Ceny Pamäti národa majú po prvýkrát medzinárodný charakter, nominovaných je totiž dvadsať osobností z Čiech, Slovenska, Nemecka, Maďarska a Poľska.

SkryťVypnúť reklamu

Ocenenie získa päť z nich. Ktorý príbeh najviac zaujal Vás? Prejavte aj Vy nominovaným uznanie na www.memoryofnationsawards.eu.

Ceny budú nominantom odovzdané počas slávnostného Koncertu pre hrdinov, ktorý sa uskutoční 17. novembra 2014 v Národnom divadle v Prahe.

Text o Bibiane Wallnerovej vznikol vďaka organizácii Post Bellum, ktorá dokumentuje spomienky pamätníkov a organizuje Cenu Pamäti národa.

Bibiana Wallnerová je jednou z dvadsiatich nominovaných.

Autor: Matěj Smorada

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  2. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  3. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  4. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  5. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  6. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  7. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  2. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  3. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  4. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  5. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  6. Probiotiká nie sú len na trávenie
  7. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  8. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 319
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 5 844
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 685
  4. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 3 203
  5. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 677
  6. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 2 398
  7. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 1 736
  8. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 1 568
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Ousmane Dembele oslavuje gól

Víťazný gól strelil Dembele.


a 1 ďalší
Jaroslav Janus s majstrovským pohárom

Napodobnil Dominika Riečického.


TASR
Marek Bartnánus

Za sebou nechal legendu Slovana Richarda Kapuša.


a 1 ďalší
Divadlo Crucible je dejiskom MS v snookri od roku 1977.

Kapacita divadla je menšia než tisíc divákov, čo nedokáže zodpovedať dopytu.


Reuters
SkryťZatvoriť reklamu