ROZHOVOR

Prisťahovalcov z Uhorska volali v Amerike záškodníci z východu

Hoci Slovákov v novej krajine čakal ťažký chlebíček, domov sa z nich rozhodla vrátiť iba tretina.

Igor Harušťák (1985) vyštudoval históriu na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa téme kultúrneho a politického obrazu Ameriky v slovenskej politickej tlači na prelome 19. a 20. storočia a tiež počiatkom a príčinám vysťahovalectva Slovákov(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Pred prvou svetovou vojnou odišlo za veľkú mláku viac ako pol milióna Slovákov. Hoci v novej krajine ich čakal ťažký chlebíček, domov sa z nich rozhodla vrátiť iba tretina. Počiatky vysťahovalectva Slovákov skúmal v domácich i amerických archívoch Igor Harušťák z Historického ústavu SAV.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež:Za veľkou mlákou hľadali americký sen. Slovenské úteky z chudoby

Kedy začali Ameriku objavovať prví Slováci?

Prvých Slovákov v Amerike by som nazval dobrodruhmi – zmienky o nich nájdeme už v druhej polovici 18. storočia. V americkej vojne za nezávislosť bojovali vo vojsku prezidenta Georgea Washingtona Ján Ladislav Polerecký alebo František Beňovský, brat známejšieho Mórica Beňovského. V americkej občianskej vojne zasa Gejza Mihalovič zorganizoval dobrovoľnícke vojsko First Slavonian Riffles. Koncom občianskej vojny padol v bitke pri Chatanooga v Tennessee. V 40. rokoch 19. storočia zakladá drotársku živnosť vo Philadelphii rodina Komandovcov. Slováci už predtým často chodili za zárobkom do Česka, Viedne, do Budapešti, do Dolnej Zeme, Banátu či do Ruska a začali postupne skúšať šťastie aj za veľkou mlákou. V 60. rokoch evidujeme zmienky o ďalších drotároch v USA. V 70. pricestoval do Chicaga známy slovenský cestopisec Daniel Šustek.

Po roku 1880 už môžeme hovoriť o masovom vysťahovalectve, ktoré trvá až do začiatku prvej svetovej vojny. Kedy odišlo do Ameriky najviac Slovákov?

Ak zoberieme obdobie rokov 1880 až 1914, tak v rokoch 1900 - 1914 sa vysťahovalo do Ameriky najviac ľudí nielen z Uhorska, ale aj z celej Európy. Keď Amerika vstúpila do vojny, svoje prístavy zatvorila. Potom sa táto možnosť obnovila, ale už s väčšími obmedzeniami - v rokoch 1921 a 1924 Amerika zaviedla pomerne prísne imigračné zákony. Podľa imigračného zákona z roku 1924 pre Československo platilo, že sa do Ameriky mohli prisťahovať iba dve percentá z počtu ľudí, ktorí sa v USA nachádzali v roku 1890. Ale aj pred prvou svetovou vojnou prisťahovalci museli absolvovať zdravotné prehliadky a preukázať finančnú hotovosť. Ak nevyhoveli, vrátili ich domov na ich náklady alebo na náklady paroplavebnej spoločnosti, čo boli dosť smutné prípady, pretože sa museli vrátiť tam, kde sa nemohli uživiť.

Vráťme sa ešte k počiatkom slovenského vysťahovalectva. Bola hlavnou príčinou hospodárska kríza, ktorá bola na konci 19. storočia v Uhorsku?

Nielen hospodárska kríza, všetko nešťastie zavŕšila neúroda z roku 1879 a lokálne epidémie cholery. Tým hlavným spúšťačom vysťahovaleckej horúčky bola sociálna a ekonomická politika uhorskej vlády, ktorá nevedela zabezpečiť všetkým svojim občanom adekvátne živobytie. Slovenské elity považovali za príčinu vysťahovalectva práve túto politiku uhorskej vlády. Naopak, uhorská vláda si chybu nepriznávala a považovala za hlavnú príčinu vysťahovalectva túžbu Slovákov po zbohatnutí, potom „typickú náchylnosť“ Slovákov na vysťahovanie alebo navádzanie agentov paroplavebných spoločností. Tí dostávali za každého vysťahovalca slušné provízie. Každý videl príčinu niekde inde. Existovali aj príčiny prechodné – napríklad v čase hroziacich vojenských konfliktov, ako boli napríklad balkánske vojny, mladí odchádzali, lebo nechceli narukovať a bojovať za monarchiu.

Hrala potom pri odchode Slovákov úlohu aj národnostná otázka – napríklad snahy uhorskej vlády o maďarizáciu?

Toto je tvrdenie, ktoré sa často opakuje v staršej literatúre z čias socializmu. Väčšinou si však Slováci odchádzali zarobiť alebo išli za lepším životom za more, teda „hlasovali nohami“ proti nevyhovujúcim sociálnym podmienkam v rodnej krajine. V dôsledku maďarizácie odišlo v tom čase len niekoľko jednotlivcov, spomeniem Petra Víťazoslava Rovnianka, ktorý bol vylúčený z budapeštianskeho seminára kvôli obvineniu z panslavizmu. V druhej polovici 19. storočia toto obvinenie proti slovenskej inteligencii často zneužívali uhorské politické elity.

Predstava, ktorú sľubovali Slovákom agenti paroplavebných spoločností, bola jedna vec, ako to však bolo potom s americkým snom v skutočnosti?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 850
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 236
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 678
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 972
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 773
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 067
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 506
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 116
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 372
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 184

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: Moonlight má prvého Oscara

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Raper Kali: Silným motívom je smrť Róberta Remiáša

Raper Kali, vlastným menom Koloman Magyary (34), napísal titulnú pesničku k filmu Únos. Tvrdí, že ho obdobie 90. rokov láka.

Kaliňák sa potichu zmieril so sporným stavbárom z Gorily

Rezort vnútra viedol sériu súdnych sporov so stavebnou firmou Euro-Building, ktorá figuruje vo viacerých kauzách. Potichu uzavreli zmier.

Prioritou v rómskej otázke je vzdelávanie, zhodli sa účastníci relácie

Vláda predstavila akčné plány na integráciu rómskej menšiny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop