DZURINDA: Sme proamerickí a nehanbíme sa za to

BRATISLAVA 26. novembra (SITA) - Médiá v posledných dňoch príliš dramatizujú otázky súvisiace s podporou prípadného útoku na Irak, myslí si premiér Mikuláš Dzurinda. "Nemýľme si politické vyhlásenia s konkrétnymi rozhodnutiami," povedal v utorok po stretn

utí s veľvyslancami členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) akreditovanými v SR v súvislosti s vyhlásením krajín Vilniuskej desiatky (V10), podľa ktorého sú krajiny V10 pripravené "prispieť do medzinárodnej koalície na odzbrojenie Iraku". "Niekedy si zistím v médiách, že deklarácia V10 je pomaly vysielanie vojsk do Iraku, čo je totálny nezmysel," dodal Dzurinda.
Premiérovi sa nepáči, keď sa ho stále pýtajú, či Slovensko nie je príliš proamerické: "Ak sa niekomu zdá, že sme proamerickí, tak položím rečnícku otázku: Kto je lídrom demokratického sveta? Kto nesie na svojich pleciach najväčšiu politickú, ekonomickú a materiálnu zodpovednosť za riešenie takej alebo onakej krízy? Nehanbime sa povedať, že lídrom demokratického sveta sú Spojené štáty. Preto hovorievam, že chceme byť silným spojencom Spojených štátov."
Členské štáty NATO sa podľa Dzurindu stále viac zjednocujú v tlaku na irackého prezidenta Saddáma Husajna, aby vyhovel najnovšej rezolúcii Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN). "Vyčkajme teda do toho 8. decembra," uzavrel premiér, poukazujúc na termín, dokedy má Husajn predložiť OSN kompletný zoznam jadrových, chemických a biologických zbraní a programov na ich výrobu.
Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami V10 prijalo vo štvrtok na pražskom summite NATO vyhlásenie, podľa ktorého je pripravené stať sa členom medzinárodnej koalície na odzbrojenie Iraku v prípade, ak Irak nesplní podmienky poslednej rezolúcie BR OSN. Vyhlásenie bolo prijaté na základe iniciatívy Rumunska a nie všetky krajiny V10 ho prijali s nadšením. Niektoré z nich chápu vyhlásenie skôr ako súčasť politického tlaku na irackého prezidenta Saddáma Husajna, iné sú rozhodnuté vojensky prispieť k akcii na odzbrojenie Iraku. Slovenské oficiálne miesta sa odmietajú vyjadrovať k otázke, ku ktorej z týchto dvoch skupín patrí Slovensko. Hovorca prezidenta Ján Füle však tvrdí, že "z našej strany to nie je iba deklarácia".
Podľa veľvyslanca SR v Spojených štátoch Martina Bútora je treba pri posudzovaní tohto vyhlásenia vychádzať z dokumentov, ktoré boli prijaté vo štvrtok na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) v Prahe. "Tieto dokumenty hovoria o tom, ako sa aliancia stavia k výzvam medzinárodného terorizmu, ako aj k otázke Iraku. Hovoria o tom, že aliancia nielenže nehodlá mlčať, ale hodlá sa do toho primeraným spôsobom zapojiť," tvrdí Bútora. S týmito dokumentmi by sa Slovensko ako krajina, ktorá dúfa v úspešné zakončenie ratifikačného procesu malo podľa Bútoru stotožňovať.

tt