Pred 150 rokmi sa narodil národný buditeľ, slovenský politik a katolícky kňaz Andrej Hlinka. Ako historická osobnosť má akoby dva životy – ten skutočný, ktorý nie je celkom poznaný, a druhý, ktorý o ňom vytvárali jeho prívrženci alebo odporcovia.
Komunisti ho démonizovali, nacionalisti stavali do pozície ikony. Isté je to, že katolícky kňaz a politik Andrej Hlinka patril medzi najvýraznejšie slovenské postavy v prvej polovici 20. storočia. A tak je zákonite opradený obrovským množstvom legiend a poloprávd.
Aký bol teda podľa historikov v skutočnosti? Zapálený pre národnú otázku, bol obľúbený medzi ľuďmi, pretože ich dokázal osloviť jednoduchou, prístupnou formou a rozumel im. A o niečo menej sa orientoval v zahraničnej politike či v diplomatickom protokole. Čo mu občas skomplikovalo život, pretože riešil veci s temperamentom.
Všetky spomínané vlastnosti ilustruje najmä jeho dobrodružná výprava z roku 1919 na Parížsku mierovú konferenciu do Versailles. Sklamaný z vývoja v mladom Československu tam zavítal, aby predostrel rokujúcim štátnikom svoju predstavu autonómie Slovenska vo svojom memorande.
Práve Andrej Hlinka bol pritom politikom, ktorý sa významnou mierou podieľal na vzniku Československa - na schôdzi v Turčianskom Svätom Martine 24. mája 1918 bol rozhodujúcim hlasom, ktorý povedal nerozhodným slovenským politikom: „Povedzme si otvorene, že sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť.“ Veril, že práve takto budú môcť Slováci riešiť najlepšou možnou mierou právo na sebaurčenie.
„V čase krátko po vzniku republiky, keď veľká časť kléru sa ešte pridržiavala uhorskej štátnosti, za Československo intenzívne agitoval," hovorí Ivan Kamenec z Historického ústavu SAV.
Po istom čase však bol sklamaný a práve na podklade Pittsburskej dohody, ktorá zakotvila asymetrické usporiadanie, očakával, že Slovensko získa väčšiu mieru autonómie.
„Bol vtedy navyše znepokojený, že niektoré javy nového štátu sa prejavovali ako protikatolícke, tým že v Čechách vznikla československá cirkev či legionári na Slovensku neprejavovali dosť citu pre konfesiu a náboženské cítenie,“ spomína Kamenec.
Misia však nedopadla celkom úspešne – slovenský politik, ktorý prišiel bez pasu, bol z rokovania vykázaný a poslali ho naspäť domov. Z jeho priateľa Františka Jehličku, ktorý ho na túto akciu nahovoril, sa nakoniec vykľul
