PLAVECKÝ ŠTVRTOK. Skúmavky, chemické banky, kyseliny, ale aj drahé kamene, kryštály či skameneliny.
Európska noc výskumníkov zavítala k rómskym deťom z osady v Plaveckom Štvrtku. Tamojšou základnú školu navštevuje sto žiakov, takmer všetky rómske.
„Keď vidím, čo sa deje a ako nevieme s týmto problémom pohnúť, cítim potrebu sa o to pričiniť aspoň malým dielom,“ priznáva profesor Ivan Kraus z Prírodovednej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Bol jedným z ôsmich vedcov z Univerzity Komenského a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorí prišli poobede aj do osady spoznať rodičov detí.
Rómskym žiakom predstavovali okrem chémie aj paleontológiu, geológiu, náuku o drahých kameňoch gemológiu či etnológiu.
Spočiatku mal strach
Kraus hovorí, že deti z osád treba udržať čo najdlhšie v škole, nie chatrčiach.
Súhlasí s ním aj učiteľ Csaba Igaz zo Základnej školy Nový život pri Dunajskej Strede. Člen tímu výskumníkov priznáva, že mal z osád spočiatku strach. V Plaveckom Štvrtku však potom ochotne vysvetľoval aj dospelým Rómom, o čom je chémia.
„Stále viac učiteľov si uvedomuje, že pri vzdelávaní detí z rómskej menšiny potrebujú v triede viac ako jedného človeka,“ hovorí.
Netradičné stretnutie organizovala Lýdia Šuchová z občianskeho združenia Equity. Pomocou vedy chce segregované osady otvárať majorite.
Boli už v deviatich osadách vrátane Moldavy nad Bodvou, Jelšavy a Ostrovian. „Nečakám, že zo všetkých detí sa stanú vedci a výskumníci, ale chceme, aby dostali nový podnet, počuli aj o iných veciach,“ vysvetľuje Šuchová.
Najťažšia je disciplína
„Deti boli veľmi živé, spontánne,“ opísal vyučovanie v škole miestny učiteľ chémie Marcel Adam.
V škole v obci s pätinou rómskej populácie pôsobí šiesty rok. „Najťažšia je disciplína, pretože nie sú naučení na pravidlá a ťažšie ich zvládame,“ vraví Adam.
Spolu s deťmi v škole skúšali, ako ľudský hlas reaguje na hélium, ako mení kapustová šťava farbu pri zmiešaní s octom, ako vzniká suchý ľad, ktoré látky po zmiešaní explodujú. Po škole vedci usporiadali prezentáciu pred školou pre celú obec.
„Páčilo sa mi, keď robili penu,“ hovorí šiestak Jožko, ktorý sa pokusom prizeral v triede a potom aj z pódia pred školou.
Jeho rovesníčku Sabinu výskumníci nepresvedčili. Poobedie radšej strávila v osade.
