Hoci do návrhu novely boli zahrnuté niektoré pripomienky vyjadrené slovenskou stranou, základné nedostatky zákona - exteritorialita a diskriminácia - odstránené neboli.
1. Všetky neprípustné prvky exteritoriality by mali byť, v súlade s medzinárodným právom, zo zákona vylúčené a zákon by sa mal obmedziť na poskytovanie výhod a podpôr na území maďarského štátu. Zákon totiž obsahuje i naďalej ustanovenia o výhodách a podporách poskytovaných "v mieste bydliska v susedných štátoch".
2. Výhody a podpory by mali byť poskytované na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného štátu (nie formou súhlasu s jednostranným legislatívnym aktom cudzieho štátu, ale formou regulárnej bilaterálnej dohody v legitímnom rámci základnej zmluvy), mali by sa týkať výlučne kultúrnej a jazykovej oblasti (a nie aj ekonomickej, ako je to v návrhu novely zákona) a mali by byť poskytované na nediskriminačnom základe.
3. Diplomatické misie Maďarskej republiky by mali žiadať informácie týkajúce sa etnického pôvodu žiadateľa o preukaz od príslušných organizácií maďarskej menšiny len výnimočne, t. j. po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov získania príslušného "podporného" dokumentu.
4. Diplomatické misie MR by nemali akceptovať akúkoľvek aktivitu reprezentatívnej menšinovej organizácie z príslušného štátu zameranú na "uľahčovanie predkladania žiadostí o maďarský preukaz".
5. MZV MR by nemalo, ak to predpokladá novela zákona, vytvoriť zoznam organizácií oprávnených na zapojenie do procedúry vydávania preukazov a ani procedurálne pravidlá týkajúce sa spolupráce medzi MZV MR a týmito organizáciami.
6. Forma a obsah preukazu by mali byť také, aby nedošlo k zámene tohto dokumentu s identifikačným dokumentom: mal by obsahovať len prísne nevyhnutné osobné údaje, napríklad meno a priezvisko, štátna príslušnosť, miesto pobytu, podpis, dátum vydania a obdobie platnosti, informácia o skutočnosti, že by nemal byť považovaný za osobný identifikačný preukaz alebo cestovný dokument.
7. Dôležité je tiež uviesť v novele zákona, že preukaz smie byť používaný len na území Maďarskej republiky s cieľom obdržať výhody ustanovené zákonom.
8. Rodinní príslušníci nemaďarského pôvodu by nemali byť zahrnutí do pôsobnosti zákona a nemali by im byť poskytované preukazy.
9. Finančné podpory - vo forme technickej pomoci - by mali byť poskytované len vzdelávacím inštitúciám vyučujúcim v maďarskom jazyku na základe súhlasu domovského štátu (pozri bod 2), a nie jednotlivcom.
10. Výhody na cestovnom - ako socio-ekonomické možnosti - by mali byť poskytované len ak explicitne súvisia s kultúrnymi cieľmi vyjadrenými v texte zákona.
11. Rozvoj agroturistiky a znevýhodnených oblastí by nemal byť pokrytý týmto zákonom, pretože ide o oblasť nesúvisiacu s podporou kultúrnej identity.
12. Organizácie pôsobiace v cudzine môžu dostať pomoc od maďarského štátu len ak tieto organizácie podporujú vzájomné porozumenie a medzikultúrny dialóg v súlade s právnym poriadkom domovského štátu.
13. Výhody a podpory pre študentov a školenie maďarských pedagógov v cudzine by mali byť striktne poskytované len keď sa štúdium a vyučovanie vzťahuje na podporu maďarského jazyka a kultúry, na nediskriminačnom základe, bez ohľadu na etnický pôvod.
14. Je treba mať na mysli nevyhnutnosť používania vhodnej terminológie, uznanej v medzinárodnom práve, aby sme sa vyhli nejasnostiam, pokiaľ ide o používanie určitých slov. Formulácia "maďarský národ ako celok" posudzovaná v súvislosti s rozsahom zákona, ktorý je obmedzený len na Maďarov žijúcich v susedných krajinách - vyvoláva znepokojenie a mala by byť náležite novelizovaná. Taktiež sa zdá vhodnejšie používať výraz "maďarská menšina" namiesto "maďarské národné spoločenstvo".
15. Zákon by nemal prirovnávať etnických Maďarov v susedných krajinách k občanom Maďarskej republiky, ako je to v prípade niektorých paragrafov.
