Študentka bola znásilnená a zavraždená pred 39 rokmi. Odsúdení tvrdili, že boli porušené ich práva na spravodlivý proces.
BRATISLAVA. Šiesti odsúdení v kauze Ľudmily Cervanovej, unesenej a zavraždenej medičky v roku 1976, neuspeli na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Súd v Štrasburgu podľa hovorkyne ministerstva spravodlivosti Alexandry Donevovej zamietol sťažnosť odsúdených, ktorí tvrdili, že boli porušené ich práva na spravodlivý proces.
Naše súdy podľa Štrasburgu dostatočne vysvetlili, prečo neprijali niektoré dôkazy a tvrdenia odsúdených v procese z 90. rokov.
Súd rozhodol o sťažnostiach, ktoré spojil do jedného konania, 2. októbra.
Mohli predložiť argumenty
Cervanová
- študentka zmizla v júli 1976 po diskotéke v bratislavskej Mlynskej doline,
- jej telo našli podľa polície o pár dní v potoku Čierna voda blízko Kráľovej pri Senci,
- vraždu sa nedarilo vyšetriť, skupinu mladých Nitranov obvinili v lete 1981,
- v roku 1982 ich krajský súd uznal za vinných z vraždy,
- odvolania v apríli 1983 Najvyšší súd zamietol,
- po zmene režimu Najvyšší súd ČSFR v septembri 1990 verdikt zrušil a nariadil nový proces,
- súdy začali opäť riadne konať až v roku 2002,
- krajský súd v januári 2004 opäť rozhodol o vine,
- verdikt potvrdil v roku 2006 Najvyšší súd a v júni 2009 aj dovolací senát,
- Ústavný súd zamietol sťažnosť v decembri 2010.
"Vo svojom rozhodnutí v prvom rade konštatoval, že nemá právomoc zaoberať sa tou časťou trestného konania, ktorá prebehla pred rokom 1992, kedy Dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd nadobudol účinnosť vo vzťahu k bývalej ČSFR," povedala hovorkyňa.
Súd skonštatoval, že je oprávnený vziať tieto skutočnosti do úvahy v rozsahu, v akom sa podpísali pod vznik neskoršej situácie, alebo môžu byť relevantné pre jej pochopenie.
ESĽP podľa Donevovej poukázal na to, že vnútroštátne súdy síce mali v novom konaní napraviť nedostatky, ktoré im vytkol v zrušujúcom rozsudku z roku 1990 federálny Najvyšší súd, avšak z objektívnych dôvodov už niektoré dôkazy v dôsledku plynutia času alebo smrti dotknutých osôb nebolo možné vykonať.
"Uvedené podľa ESĽP samo osebe nepredstavuje porušenie práva sťažovateľov na spravodlivé konanie, keďže podstatné je posúdenie konania ako celku," povedala hovorkyňa.
Dodala, že súd poukázal na to, že sťažovatelia mohli v priebehu trestného konania predložiť svoje argumenty vrátane kópií dokumentov, na ktoré sa odvolávajú, a inkriminovaný znalecký posudok odvolaciemu súdu.
"S poukazom na to, že úlohou ESĽP nie je hodnotiť dôkazy, a že vnútroštátne súdy po dôkladnom uvážení uviedli dôvody, pre ktoré odmietli vykonávať ďalšie dokazovanie, ESĽP nepovažoval postup vnútroštátnych súdov za porušenie práva sťažovateľov na obhajobu," informovala hovorkyňa.
Európsky súd podľa nej dospel k záveru, že trestné konanie bolo kontradiktórne, sťažovatelia mali možnosť predložiť svoje argumenty aj vyjadriť sa k dôkazom.
Vinu opakovane odmietajú
Súdy podľa názoru ESĽP zrozumiteľne vysvetlili, ktoré skutočnosti považovali za preukázané a z akých dôvodov neakceptovali tvrdenia odsúdených a považovali ďalšie dokazovanie za nadbytočné.
"Ich závery nepovažoval ESĽP za svojvoľné. Vzhľadom na uvedené, ESĽP sťažnosti na porušenie práva na spravodlivé konanie aj ďalšie čiastkové námietky sťažovateľov zamietol ako zjavne nepodložené a sťažnosti ako celok vyhlásil za neprijateľné," uviedla hovorkyňa.
Všetci odsúdení svoju vinu opakovane odmietajú.
