Transparentnosť miest pred voľbami poklesla. Viaceré majú problémy aj so zverejňovaním kontaktov na poslancov či primátora.
BRATISLAVA. Najtransparentnejším slovenským mestom je Martin. Lichotivý titul sa mu podarilo prebrať po Šali, ktorá zvíťazila v predošlých dvoch hodnoteniach otvorenosti samospráv.
Tú od roku 2010 vyhodnocuje Transparency International Slovensko (TIS).
Transparentnosť slovenských miest však oproti poslednému rebríčku z roku 2012 mierne klesla.
„Sto najväčších samospráv dosiahlo v priemere len 47 bodov zo sto, polepšila si len tretina miest, kým tretina stagnovala a tretina sa dokonca zhoršila,“ vraví projektová manažérka TIS Katarína Klingová.
Pred dvomi rokmi dosahovala priemerná známka 49 bodov.
„Súvisieť to môže s volebným cyklom, primátori sa o väčšiu otvorenosť úradu snažia najmä po zvolení,“ myslí si riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
TIS hodnotí jedenásť oblastí, od zverejňovania informácií, cez spôsob prijímania zamestnancov, predaj majetku, až po prideľovanie bytov či účasť verejnosti na rozhodovaní.
Mestá majú stále veľké rezervy najmä pri predávaní majetku či výberových konaniach, len trinásť zo sto najväčších samospráv zverejňuje na stránke výsledky súťaží a len dve aj kompletné zápisnice s ich priebehom.
„Výrazné zaostávanie vidíme aj v oblasti etiky a konfliktu záujmov, žiadne z hodnotených miest nemá zverejnené majetkové priznanie poslancov a len niekoľko zverejňuje majetkové priznanie primátorov,“ upozorňuje Klingová.
Skokanom je Vranov
Rebríček transparentnosti
Za mestom nasleduje počet bodov zo sto a známka transparentnosti
1. Martin: 72%, A-
2. Prievidza: 71%, A-
3. Rožňava: 70%, B+
4. Bratislava: 69%, B+
5. Banská Bystrica: 69%, B+
...
96. Levoča: 29%, D-
97. Bratislava – Vrakuňa: 29%, D-
98. Veľký Krtíš: 28%, D-
99. Štúrovo: 25%, D-
100. Sabinov: 23%, E+
Zdroj: TIS
Šípoš hovorí, že to nie je iba o luxuse ľahko vyhľadať informácie na internetovej stránke mesta.
„Ak mestský úrad príjme zamestnanca, ktorý je kamarát primátora, ale nie je najlepší, dotkne sa to kvality a mnoho občanov dostane horšiu službu.“
Niektoré mestá majú dokonca problém aj s takými základnými vecami, ako je zverejnenie kontaktov na volených predstaviteľov.
„Napríklad na stránke Veľkých Kapušian nájdete informácie o tom, kde pán prednosta úradu študoval, aké sú jeho záujmy, ale základné informácie o tom, ako sa volá, alebo kontakt, chýbajú,“ vraví Klingová.
Najväčšími skokanmi rebríčku transparentnosti sú Vranov nad Topľou, Bytča a Galanta. Vranov sa dokonca dokázal posunúť z 98. miesta v roku 2012 na dnešné siedme miesto.
Šípoš na príklade týchto miest upozorňuje, že na pozitívne zmeny nie je potrebný veľký balík peňazí, ale najmä dobrá vôľa.
„Nie je to o tom, že si treba kúpiť extra informačný systém, ale skôr o ochote vytiahnuť informácie zo zásuviek a počítačov na úrade a v užívateľsky prijateľnej podobe ich preklopiť na web.“
Pozrite si kompletný rebríček na mesta2014.transparency.sk
Po voľbách sa zlepšíme
Najväčší pokles v rebríčku transparentnosti naopak zaznamenal Veľký Krtíš, ktorý sa prepadol až o 54. miest na tretie miesto odspodu.
TIS mestu vyčíta napríklad to, že prestali verejnosti vopred poskytovať podklady k rokovaniu mestského zastupiteľstva, ľudí nepúšťajú na rokovanie komisií, či chýbajúce informácie o uskutočnených verejných obstarávaniach.
Primátor Krtíša Dalibor Surkoš (Smer) sa prepadu čuduje. „Neviem o tom, že by sa u nás niečo zmenilo, som primátorom už piate volebné obdobie.“
Sľubuje, že ak bude opäť zvolený, dohliadne, aby sa zverejňovaniu informácií úradníci venovali zodpovednejšie.
Úplne najhoršie z hodnotenia vyšlo mesto Sabinov, ktoré dokázalo získať iba 23 zo sto bodov. Aj jeho primátor Peter Molčan (Smer) sľubuje, že sa pokúsi otvorenosť úradu zvýšiť.
„Mali sme problémy s kapacitou serveru, ale už je to vyriešené. Nie je to otázka ochoty, ale administratívneho nastavenia, aby zamestnanci a poslanci materiály posúvali ďalej a administratíva ich zverejňovala,“ vraví.
Pozitívnym prekvapením rebríčka sú opäť Smižany, ktoré sa už druhýkrát dokázali dostať do prvej desiatky. Ide pritom o jedinú dedinu v zozname stovky najväčších samospráv.
„Modernizovali sme stránku, sú na nej dostupné všetky materiály k zastupiteľstvám, všetky oznamy máme na elektronickej úradnej tabuli, obyvatelia si môžu pozrieť aj videozáznamy z rokovaní poslancov,“ vraví starosta obce s 8700 obyvateľmi Michal Kotrady (nezávislý).
Beata
Balogová
