Bratislava 28. novembra (TASR) - Keby sa komunálne voľby uskutočnili v polovici novembra, určite by sa na nich zúčastnilo 40 percent opýtaných. Ďalších 31 percent v prieskume odpovedalo, že by pravdepodobne išlo hlasovať. Sociológovia však upozorňujú, že volebná účasť bude nižšia ako vykazujú prieskumy a že s istotou možno počítať iba s prvou spomínanou skupinou.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý uskutočnil v dňoch od 12. do 18. novembra 2002 na reprezentatívnej vzorke 1051 obyvateľov v spolupráci s agentúrou FOCUS.
Ostatní respondenti, ktorí odpovedali, že sa na voľbách do územných samospráv určite alebo pravdepodobne nezúčastnia, uvádzajú najčastejší ako dôvod svojho rozhodnutia celkové rozčarovanie zo správania miestnych politikov (43 percent), celkový nezáujem o politiku (37 percent), slabú znalosť kandidátov (33 percent). Štvrtina z nich si myslí, že ich hlas vo voľbách "aj tak nič nezmení", pre 15 percent sú predstavení kandidáti neprijateľní, ďalších 13 percent bude v čase volieb mimo bydliska, deväť percent opýtaných uviedlo ako dôvod osobnú zaneprázdnenosť.
V komunálnych voľbách sa bude 67 percent voličov pri výbere poslancov a starostov či primátorov vyberať na základe ich vlastností a schopností, pričom na ich stranícku príslušnosť nebudú prihliadať. Podľa politickej príslušnosti sa bude rozhodovať 17 percent opýtaných, ktorí chcú pri svojom výbere zohľadniť aj vlastnosti a schopnosti kandidátov. Výlučne podľa politickej stany sa budú rozhodovať štyri percentá opýtaných, pretože nemajú dostatok informácií o kandidátoch. Deväť percent opýtaných sa rozhodne podľa iných kritérií.
Podľa prieskumu budú vlastnosti a schopnosti jednotlivých kandidátov rozhodujúcim kritériom pri voľbách vo všetkých mestách a obciach. Platí však pravidlo, že čím je menšia obec alebo mesto, tým viac voličov uprednostní práve schopnosti kandidátov pred politickou príslušnosťou a naopak.
TASR informáciu poskytli Oľga Gyárfášová a Marián Velšic z IVO.
