BRATISLAVA. „Deti u nás väčšinou končia vzdelávanie v siedmej alebo ôsmej triede, pretože veľká časť z nich opakuje ročníky, až naplnia povinnú dochádzku.“
Petra Sláviková pracuje denne v Roškovciach pri Levoči priemerne so štyridsiatimi rómskymi deťmi.
Spolu s dvomi kolegyňami z mimovládnej organizácie Člověk v tísni Slovensko pomáha najmladším s predškolskou výchovou, školákom zase s úlohami a doučovaním.
Roškovce sú samostatnou osadou pri obci Doľany, kde vyše štyristo Rómov tvorí nadpolovičnú väčšinu z celkovej populácie obce.
O čom je metóda Grunnlaget?Čítajte
Chudoba, jazyk, rodičia
„Rómske matky sa zväčša obávajú posielať deti samé mimo osady, problémom sú aj finančné náklady,“ vysvetľuje odborníčka na sociálnu prácu so skúsenosťami z rozvojovej pomoci v Afrike a Ázii.
Chudoba v osade, jazyková bariéra a nedostatočná podpora rodičov spôsobujú deťom v pri nástupe do školy najväčšie problémy.
Podobné problémy s predškolskou výchovou riešia komunitní pracovníci z organizácie Člověk v Tísni aj v ostatných lokalitách, kde pôsobia.
Spoločne s ďalším mimovládnym združením ETP Slovensko a niekoľkými materskými školami na východe a juhu Slovenska preto začali od októbra testovať model nórskej predškolskej výchovy.
Pre tureckých imigrantov
"Učia sa pojmom, ktoré potrebujú, aby si dokázali veci okolo seba logicky roztriediť do kategórií ako tvary, farba, polohy, veľkosť, počet, smer,“ opisuje jeden zo zakladateľov alternátívneho učebného procesu Gunvor Sonnesyn.
Metódu pôvodne vyvinuli pre tureckých imigrantov v Nórsku v roku 1983, ktorí sa nevedeli zapojiť do severského vzdelávacieho systému.
Do Bratislavy prišiel do Bratislavy, aby školil pedagógov pracujúcich s rómskymi deťmi.
Metóda Grunnlaget naučí deti rozdeľovať základné poznatky a následne pochopiť ich význam.
„Viac používajú jazyk a sú verbálnejší a viac sa zapájajú do kolektívu,“ dodal nórsky pedagóg s tým, že úspešnosť detí pri testoch pred vstupom do prvého ročníka je štvornásobne vyššia ako u ich rovesníkoch z rovnakého sociálneho prostredia.
Na Slovensku ju skúšajú v pätnástich lokalitách, vrátane Luníka IX, Plaveckého Štvrtka alebo Spišského Podhradia.
Na juhu sa prispôsobili
Efektivitu výučby budú organizácie hodnotiť každé tri mesiace. Medzi samosprávami, ktoré metódu vyskúšajú, je aj obec Šárovce pri Leviciach.
Miestnu materskú školu navštevujú takmer iba rómske deti.
„Venujeme sa im osobne, rodičia sa môžu kedykoľvek prísť pozrieť na vyučovanie, aj keď rómske matky sú trochu viac živelnejšie,“ hovorí riaditeľka Zuzana Lišková, ktorá sa tiež prišla inšpirovať Nórmi.
Úspešnosť detí pri zápise do prvého ročníka školy majú stopercentnú.

Beata
Balogová
