„Mala som rada Dubčeka, dvadsať rokov som pracovala ako zdravotná sestra v pôrodnici, denne behám šesť kilometrov, rada varím, milujem čokoládu a divinu,“ takto sa veľmi rýchlo pri stretnutí pred troma rokmi predstavila novinárom zo SME starostka obce Senné Milota Červeňová. Teraz sme sa jej spýtali, čo sa v jej živote zmenilo. „Určite povedzte, že ste chceli so mnou hovoriť vy, nie ja som sa chcela chváliť. Nepíšte žiadne chválospevy, nie je tu tak veľa ľudí, aby nevedeli, čo som urobila.“ V obci za ten čas postavila most a začala budovať vodovod. Tretina je hotová, zvyšok by chcela dokončiť v budúcom volebnom období. Práve kvôli vodovodu jej tento rok nezostalo veľa času na behanie. „Šport mi najviac chýba. Ale od januára som sa rozhodla, že v obci urobíme cvičenia pre ženy, priestory máme, žinenky tiež, aj kazety.“
Okrem športu jej chýba aj kolektív pôrodnice – pred starostovaním pracovala dvadsať rokov ako pôrodná asistentka. Deň pred nástupom do starostovskej stoličky ešte asistovala pri štyroch pôrodoch v krtíšskej nemocnici. A aj ako starostka ďalej pomáha chorým, ktorým napríklad pravidelne meria krvný tlak.
Ako hovorí, v pôrodnici bola vďačnejšia robota, pri starostovaní sa nie vždy dočká pochvaly. Vždy je niektorá strana nespokojná. „V pôrodnici sme boli dobrý kolektív, aj tie mamy mi boli ako dcéry, chápala som dobre, ako ich to bolí,“ hovorí starostka. Milota Červeňanová má sama jednu dcéru, no tá sa zo Senného odsťahovala poriadne ďaleko, až za veľkú mláku.
Minulé voľby vyhrala bez problémov pomerom hlasov 156 ku 16. Tento rok sa neohlásil žiadny protikandidát. „Neviem, prečo to urobili. Najskôr som sa aj tešila, že dokončím ten vodovod, ale teraz neviem.“
Senné je maličká obec v okrese Veľký Krtíš, obkolesená horami každý rok plnými hríbov. Zbierať ich chodí aj živá a veľmi aktívna pani starostka. „Tento rok bola veľa dubákov aj kuriatok, mám plno sušených hríbov.“ (r, haj)