V Košickom kraji sa rozhodli kandidovať na poslankyne aj Rómky. Ako hovoria, je čas, aby aj rómske ženy vystúpili z tieňa mužov a ukázali, že nie sú len matky, ako to prikazujú tradície. FOTO - RUDOLF FELSŐCI
„Nikdy v živote som nezneužívala to, že som Rómka. Nikto mi v živote nedal nič za darmo a pravdupovediac, ja to ani nechcem. Jedenásť rokov som bola zamestnaná a nikdy som nemala problémy. Viem len jedno, že ak chcem niečo dokázať, musím byť lepšia ako tí ostatní. To je recept na dobrý život,“ tvrdí Jarmila Vaňová z obce Ďurkov pri Košiciach, jedna zo šiestich nezávislých kandidátok, ktoré v Košickom kraji našli odvahu podieľať sa na veciach verejných.
Rómske nezávislé kandidátky jednoznačne tvrdia, že je čas, aby aj rómska žena vystúpila z tieňa svojho muža a ukázala, že už nie je iba starostlivou matkou a ženou v domácnosti, tak ako jej to prikazovali staré tradície a zvyky rómskych predkov, ale vie a chce sa aj popasovať s rómskou problematikou. Veľký podiel na ich rozhodnutí majú nielen problémy ich komunít, ale ako samé povedali, v značnej miere aj podpora Občianskeho združenia EccE so sídlom v Košiciach, ktoré im poskytlo cyklus školení pod názvom Zvýšenie účasti rómskych žien vo verejnej správe a dodalo im potrebnú dávku sebadôvery. O kreslo poslankýň v miestnych či mestských zastupiteľstvách sa budú v Košickom kraji v tohto ročných komunálnych voľbách uchádzať - Monika Sinuová z Bidoviec, Jarmila Vaňová z Ďurkova, Žaneta Plachetková zo Švedlára, Nataša Rigová z Turne nad Bodvou, Monika Goroľová a Dagmar Horváthová z Michaloviec.
Podľa názoru šiestich odvážnych rómskych žien je najdôležitejšie aktivizovať komunitu v ktorej žijú, vytvoriť a spustiť programy, ktoré budú realizovať samotní Rómovia. Programy by mali byť šité na mieru ich problémom a potrebám.
Ako zhodne tvrdia, často by vedeli riešiť veci lepšie než rómski muži vo vyšších politických funkciách. Na ich vlastné prekvapenie im manželia prejavili plnú podporu a pochopenie. A ani Rómovia, či už muži alebo ženy, ich snahy pomôcť vlastnej komunite nezatratili. Naopak. Nie raz sami klopali na dvere ich domu s prosbou „počúvaj, keď vieš, čo by nám pomohlo, nemohla by si za nás kandidovať?“ hovorí s úsmevom Jarmila Vaňová o svojich začiatkoch.
Každá z rómskych kandidátok vidí problém a jeho riešenie v niečom inom.
Rebelka zo Sam adaj
„Domnievam sa, že je nevyhnutné, aby v zastupiteľstve bol aj niekto z Rómov, pretože zastupiteľstvá v regiónoch by mali byť vyvážené,“ skonštatuje s veľkou dávkou odhodlania Dagmar Horváthová, nezávislá kandidátka do Mestského zastupiteľstva v Michalovciach. Pôsobí ako učiteľka slovenského a nemeckého jazyka na Strednom odbornom učilišti strojárskom a bola jednou zo zakladateľov Informačno - poradenského centra pre Rómov so sídlom v Michalovciach. Dvadsaťosem ročná Žaneta Plachetková, ktorá sa rozhodla prevziať patronát nad riešením problémov Rómov vo Švedlári, zase tvrdí, že „Doposiaľ riešili problémy Rómov iba muži, a ženy sa držali bokom. Teraz sa však takpovediac aj rómske ženy stavajú na nohy. Moje rozhodnutie Rómovia prijali bez prekvapenia. Ľudia ma poznajú ako rebelku. Moja snaha zapojiť do vecí verejných aj ženy nikoho nešokovala. Založili sme si Občianske združenie Sam adaj (Sme tu). Sme čisto ženská organizácia, ale to neznamená, že nepotrebujeme aj pomoc mužov,“ tvrdí Žaneta. „Dúfam, že vyriešime aspoň najväčšie problémy. Vo Švedlári máme segregovanú škôlku, čo je mi ľúto, pretože za mojich čias sme v laviciach sedeli spolu s nerómami. Musím povedať, že väčšina Rómov nevedela, čo od poslanca a občianskych združení očakávať. Keď to pochopili, získala som si podporu aj zo strany rómskych chlapov. Na začiatku môj muž nevedel pochopiť, čo chcem vlastne robiť. Teraz mi fandí,“ pochvaľuje si optimistická a rozosmiata Žaneta.
Podpora Rómov i Nerómov
Podľa názoru Moniky Goroľovej by sa komunikatívni Rómovia mali stať mostom zblíženia medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou. „Kandidovať či nekandidovať...ťažko sa mi rozhodovalo, pretože mnoho ľudí už politikom a politike neverí. Napriek tomu som chodila od dverí k dverám a presviedčala som ľudí, aby prišli voliť, nech už volia kohokoľvek. Rómovia musia pochopiť, že sa o nich rozhoduje už na regionálnej úrovní. Návštevy potencionálnych voličov mi dodali neuveriteľne veľkú dávku energie. Rómovia i nerómovia mi prejavili dôveru a to ma zaväzuje. Bol to úžasný pocit. Jedna z nerómskych žien vzdala mojej odvahe hold,“ opisuje svoje kampaňové zážitky dvadsaťštyriročná budúca mamička. „Môj partner je neróm a veľmi som ocenila to, že ma v rozhodovaní podporil. Moje tetky a blízka rodina ma doslova prehovárali: kandiduj. Si šikovná, dokážeš to. Je načase, aby aj ženy ukázali, že vedia, čo treba robiť,“ opisuje s nadšením svoje začiatky Monika, ktorá vyštudovala Sociálnu a osvetovú prácu so zameraním na rómske spoločenstvo na Katedre Rómskej kultúry v Nitre - Univerzita Konštantína Filozofa.
Monika Sinuová z obce Bidovce spomína: „V minulosti ma na komunálne voľby už niekoľko krát oslovili nerómovia. Rázne som odmietla. Nikdy som si ani len nepredstavila, že by som mala byť poslankyňou. Pracovala som a všetko, čo mi bolo treba, som si vedela zariadiť sama. A tak za mnou začali Rómovia chodiť a prosili ma: Monika nevybavíš nám to a to? A toto by si nevedela zariadiť? Ak sa stane v dedine niečo a týka sa to Rómov, nerómovia chodia za mnou, aby som to urovnala. Tentokrát som si teda povedala, že ak ma za poslankyňu žiadajú samotní Rómovia i nerómovia, stojí za to skúsiť to. Ako tak uvažujem, zdá sa mi, že zo strany mužov mám oveľa väčšiu podporu než zo strany žien. Kto vie prečo... Chcem len jedno, aby sa aj Rómom už žilo lepšie. Občas mám však pocit, že niektorým ľuďom naháňa strach, že by som sa im mohla lepšie pozrieť na prsty,“ zauvažovala. Ako dodala, o podporu a pochopenie zo strany manžela nemá núdzu. Jeho podmienkou je len jedno, aby bolo včas pripravené jedlo a domácnosť fungovala tak, ako doteraz.
Rozhodnutie a odvahu rómskych žien postaviť sa do čela rozhodovania a riešenia problémov Rómov ocenil aj starosta obce Ďurkov Ondrej Valik.
Osobitne si pochvaľuje postoj ich rómskej kandidátky Jarmily Vaňovej. „Má jasné predstavy, čo ďalej s problémami komunity. Zhodujú sa s mojimi a preto ju v jej aktivitách podporím. Aj keby vo voľbách neuspela, bude pracovať v komisií pre školstvo, kultúru a sociálnu prácu,“ prisľúbil starosta Valik.
Odhodlanie rómskych žien vysoko ocenila aj Sarah Jenkinson, jedna z amerických lektoriek Národného demokratického inštitútu (NDI) v Bratislave, ktorá priúčala rómske ženy účinnému spôsobu predvolebnej kampane. „Ženy, ktoré sa rozhodli byť verejne činné, nesmú slovo nie akceptovať ako odpoveď,“ zdôrazňuje energická S. Jenkinson. Rómske ženy od nej do vienka dostali rady ako viesť volebnú kampaň na americký spôsob.
Proti stáročným tradíciam
„To, že sa aj rómske ženy odvážili vstúpiť do verejného diania, považujem za celkom normálne. Za nenormálne považujem skôr to, že až donedávna nezastávali takmer žiadnu významnú funkciu. Žena má predsa rovnaké práva ako muž. A je jedno, či je to Rómka alebo nerómka. U Rómov to vždy bolo tak, a preto to rómska žena má o niečo ťažšie ako nerómska. Boli to stáročiami zakorenené tradície. Teraz sa nám ospravedlňujú, že rómskym ženám v oblasti verejných záležitosti nedôverovali. Pamätám sa na časy, keď v žiadnom prípade nepripadalo do úvahy, aby som ja ako žena mohla mať príhovor ak sa pri nejakej príležitosti stretla široká rodina. Dokonca som nesmela mať príhovor ani na vlastnej svadbe. Aj keď by som to vedela povedať krajšie a lepšie ako môj muž... Niektorí členovia mojej blízkej rodiny hovoria: no pozrime sa, ako sa jej darí. Prečo si s tým nezačala už skôr? Dúfam, že teraz, keď sa nám už aj niektorí nerómski muži ospravedlňujú nielen za nedôveru voči schopnostiam rómskych žien, ale aj za nedôveru k Rómom všeobecne, zmení sa aj celkové myslenie spoločnosti voči rómskym ženám. Verím, že rómske kandidátky uspejú a definitívne spoločnosti a hlavne mužom dokážu, že vedia chytiť problém za správny koniec. Koleso je už roztočené. Treba to len dotiahnuť do úspešného konca,“ dodala na záver s pocitom istoty úspechu rómskych žien v nastávajúcich komunálnych voľbách Dagmar Horváthová.
Autor: Mária HušováAutorka je redaktorkou Rómskej tlačovej agentúry
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
