Stavby v osadách
legalizovať čierne stavby by sa dalo iba rok po schválení zákona,
pozemky v osadách, na ktorých sú čierne stavby, budú zamieňať,
Rómovia, ktorí si postavili dom na cudzom pozemku, ho majú štátu splácať z dávok alebo z výplaty.
prvé výmeny pozemkov v osadách budú v Krásnohorskom Podhradí.
BRATISLAVA. Protirómske múry by sa mohli stať čiernymi stavbami. Novelu stavebného zákona pripravilo ministerstvo dopravy.
„Zhodli sme sa, že stavby, ktorých zámerom je segregácia, nebude možné povoliť,“ povedal hovorca ministerstva Martin Kóňa.
„Prvý raz by mal byť v stavebnom zákone pojem segregačná stavba,“ tvrdil v minulotýždňovom rozhovore pre SME rómsky splnomocnenec Peter Pollák z OĽaNO.
Ministerstvo dopravy pri prvom návrhu novely stavebného zákona o segregačných stavbách nehovorilo.
„Hľadáme všetky dostupné legislatívno-technické možnosti, ako to môžeme zrealizovať,“ priznáva Kóňa.
Od roku 2009 vzniklo štrnásť segregačných múrov a plotov. Väčšinu z nich postavili samosprávy na východe, kde žije početná rómska komunita.
Najznámejší je múr na košickom sídlisku Západ, vlani ho žiadala Európska komisia strhnúť.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
