BRATISLAVA. Zoznam lobistov aj podmienky toho, kedy možno lobovať navrhuje v zákone predseda hnutia NOVA Daniel Lipšic. Pridáva sa tak k návrhu zákona o lobingu, ktorý predložili do parlamentu KDH.
KDH predkladá rovnaký návrh, s akým neuspeli minulý rok v septembri. V zákone chcú definovať, kto môže byť lobista, za akých podmienok môže lobovať a opisuje aj práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov.
Kresťanskí demokrati navrhujú aj sankcie za porušenie ustanovení. Lobisti by mali vykonávať lobing len po registrácii na ministerstve vnútra. Lobista by mal uviesť aj to, v akej oblasti lobing vykonáva.
Zákaz darov aj registrácia
Lipšic vychádza zo zákona o lobingu z roku 2005. Podľa neho by mali lobistov viesť nielen v centrálnom registri, ale aj v krajoch. Verejní funkcionári, najmä ministri, by mali spätne uverejňovať svoj pracovný program, aby ľudia vedeli, aké lobistické kontakty absolvovali.
Lipšic chce tiež zakázať prijatie daru od lobistu, za obchádzanie zákonu by mala byť pokuta vo výške 50-tisíc eur.
„Je možné povedať, že niektoré oblasti lobingu a lobistických kontaktov, najmä na strane osôb, u ktorých sa lobuje, sú už dnes regulované. Chýbajú však regulácie na strane tých, ktorí lobing vykonávajú – na strane lobistov,“ konštatuje Lipšic. Zákon by to mal zmeniť.
Lobisti by mali mať živnostenské oprávnenie, svoje aktivity aj príjmy a výdavky by mali nahlasovať parlamentu či VÚC.
Politici stratia kontakt s občanmi, tvrdí Smer
Opozičné návrhy zákonov o lobingu by sa podľa poslanca za Smer Antona Martvoňa mohli negatívne obrátiť proti bežným občanom. Výsledkom nových pravidiel podľa neho môže byť, že politici budú odkazovať občanov a mimovládne organizácie na oficiálnych lobistov a nebudú sa s nimi vôbec stretávať.
„Príkladom takéhoto modelu je napríklad Európsky parlament,“ vysvetlil poslanec za Smer-SD.
Podľa Martvoňa je súčasná legislatíva dostatočná, lobing sa podľa neho nedá na Slovensku dostatočne definovať.
