Na schválenie ústavného zákona je potrebná podpora 90 poslancov, musí ho teda podporiť opozícia. Preto vznikla na jeho prípravu podľa ministra „zatiaľ nevídane široká komisia“. Budú v nej zástupcovia vlády aj parlamentu, koalície aj opozície, ale aj mimovládnych organizácií, ktoré boli najväčšími kritikmi súčasného zákona.
Prvýkrát sa komisia stretla včera. „Skupinu tvoria zástupcovia každého poslaneckého klubu, zástupcovia vlády, ako aj Peter Kresák, ktorý bol tvorcom pôvodného návrhu a zástupcovia tretieho sektora - aliancie Stop konfliktu záujmov a Združenia miest a obcí Slovenska,“ povedal Lipšic. Prítomný šéf mandátového a imunitného výboru Igor Federič zo Smeru ho len podporil. Obaja súhlasili s mnohými razantnejšími opatreniami, ktoré navrhoval už v minulosti tretí sektor.
Najprísnejšie by boli sankcie v prípade konfliktu záujmov u priamo volených funkcionárov. Mohol by ich stáť i mandát. Medzi ďalšie opatrenia, na ktorých sa komisia zhodla, by patrilo rozšírenie okruhu osôb, ktorých by sa týkala povinnosť odovzdať majetkové priznania, o osoby žijúce s funkcionárom v spoločnej domácnosti.
Minister chce do nového zákona presadiť pre vysokých štátnych funkcionárov aj obmedzenia podnikať v istých oblastiach, keď už z verejnej funkcie odídu. Sprísniť by sa mal aj kontrolný mechanizmus.
Federič bude trvať na tom, aby o konflikte záujmov rozhodoval nezávislý orgán, nevolený politikmi. Lipšic povedal, že by to mohol byť napríklad Ústavný súd. Súčasný zákon o konflikte záujmov hodnotia odborníci ako zlý. V minulom volebnom období ho nenovelizovali, a dnes je nový zákon jednou z hlavných ohlásených priorít vládnej koalície.
Prácu na novom zákone privítal Pavel Nechala z Transparency International Slovensko, ktorá je najväčším kritikom absencie dobrého zákona.
Prvá verzia zákona by mala byť hotová koncom januára a podľa nej vzniknú aj dva vykonávacie zákony, ktoré by presne určovali sankcie a postupy. (hr)
