BRATISLAVA. Napriek tomu, že rezort diplomacie bude na budúci rok mať k dispozícii o vyše osem miliónov eur viac ako v tomto roku, jeho šéf Miroslav Lajčák nehovorí o reálnom zvýšení rozpočtu.
Upozornil totiž, že touto sumou sa pokryjú predovšetkým povinné členské príspevky Slovenska do medzinárodných organizácií, ako aj odvody a poistné.
"Priestor na investície a nákupy je tak limitovaný, že je to až neseriózne. Ale zásadné je, aby si Slovensko plnilo svoje záväzky, teda, aby sme platili členské príspevky," uviedol pre agentúru TASR.
Ocenil, že ministerstvo financií im vyšlo v rámci možností a limitov v ústrety.
"Viem, aká je situácia v iných rezortoch, takže sme si už zvykli žiť, takpovediac v krízovom režime. Som rád, že to nie je likvidačné, ale je to iba rozpočet na prežitie," dodal.
Na čo použijú peniaze
Na kapitálové výdavky je určených 5,72 milióna eur. Tie sa napríklad použijú na rekonštrukciu slovenského veľvyslanectva v Londýne, výstavbu budovy na Pražskej ulici v Bratislave, nákup dopravných prostriedkov a bezpečnostné úpravy na úradoch v zahraničí.
Lajčák upozornil, že ministerstvo má dlhý zoznam investičných akcií, budova na Pražskej a veľvyslanectvo v Londýne patria k tým najurgentnejším.
Stav budovy v britskej metropole je podľa neho v havarijnom stave.
"Navyše je na Kensingtonskej ulici, čo je jedna z prestížnych londýnskych adries a ide o časť spoločného československého areálu. Treba si uvedomiť, že Česká republika ho nemôže zveľaďovať a Slovenská zanedbávať," priblížil.
Úrady zatvárať nechcú
Ako poznamenal, objekt na Pražskej je pre ministerstvo dôležitý, pretože sa pasuje s nedostatkom priestorov, pričom platí dosť veľké čiastky za prenájom.
"Pražská sa nám splatí do šiestich rokov. Nehovoriac o tom, že konečne bude ministerstvo kompaktné a bude na jednom mieste. Zjednoduší to komunikáciu a nebude treba chodiť autami medzi pracoviskami," vysvetlil Lajčák.
Podľa neho bude ministerstvo musieť s budúcoročným rozpočtom šetriť, avšak nerád by išiel cestou zatvorenia zastupiteľských úradov. "Je to až posledná alternatíva."
Upozornil, že morálna, politická a ekonomická škoda by bola nevyčísliteľná a ďaleko väčšia ako bezprostredná úspora pri zatvorení veľvyslanectiev. "To by už bol hlboko krízový stav, keby sme museli zatvárať úrady," avizoval.
