Úradníčku, ktorá zlyhala, súd čaká. Otčim a matka dievčaťa už tresty poznajú.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
BRATISLAVA. Za utýranie malého dievčaťa v bratislavskom byte vo štvrtok padli tvrdé tresty, no štát ešte neurobil dosť na to, aby sa podobný prípad nezopakoval. Tvrdí to bývalá šéfka bratislavského úradu práce, dnes mediátorka Ida Želinská.
Do bratislavského bytu problémovej rodiny síce prišla sociálna pracovníčka, no dostala sa len po vchodové dvere a nezabránila tragédii. Na smrť utýrané dievča bolo v byte tri roky.
Podľa Želinskej síce odvtedy platí pre sociálnych pracovníkov norma, ako postupovať, no nekontroluje sa jej dodržiavanie.
Dnes by mala Lucka desať rokov. Zomrela ako päťročná. Jej otčim ju za prizerania sa matky utýral k smrti. Vo štvrtok sa obaja dozvedeli tresty.
Juraj H. by si mal odpykať 17 rokov a k tomu ešte 18 mesiacov za to, že neoprávnene býval v byte, ktorý mu nepatril. Alexandra H. dostala o tri roky menší trest. Pykať má za to, že ako matka zlyhala. Priamo dcéru nebila, no nezabránila otčimovmu týraniu a neposkytla jej ani základnú starostlivosť.

Tresty nie sú právoplatné
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I nie je právoplatný. Prokurátorka sa ihneď odvolala. Pôvodne totiž žiadala pre oboch dvadsaťročné tresty. V ich konaní videla úmysel a žiadala, aby súd rodičov odsúdil za vraždu.
„Nebol vyprodukovaný jediný dôkaz o úmysle oboch obžalovaných usmrtiť malú Lucku,“ konštatoval však predseda senátu Michal Kačáni. V konaní oboch videl týranie. Tak sa pôvodne na prípad pozeral aj vyšetrovateľ, no na jeseň skutok zmenil na vraždu.
Otčim ani matka vo štvrtok na súde neboli. Ich advokáti si nechali lehotu na odvolanie.
Biologický otec Lucky bol verdiktom sklamaný. „Je dobre, že prokurátorka sa odvolala,“ reagoval.
Ukrutne trpela
Ako dlho Lucku týrali, nie je jasné, no zrejme niekoľko týždňov. Malé dievča malo zlomený nos, sánku, čeľusť, rameno ľavej ruky a aj otvorenú zlomeninu, ktorá jej hnisala.
„Trpela takými ukrutnými bolesťami, ktoré presahujú rámec znesiteľnosti u človeka, nieto ešte pre dieťa,“ skonštatoval sudca. Niekoľkokrát počas čítania rozsudku opakoval, že išlo o obzvlášť surové a trýznivé konanie. Trest považuje za dostatočne prísny.
K lekárom sa Lucka nedostala. Zomrela po tom, ako ju otčim na nočníku udrel tak silno do tváre, že padla a udrela si hlavu. Otčim a matka ju následne dali na posteľ a dôkladne zakryli a dali na ňu aj kreslo a žehliacu dosku. Izbu uzamkli a takto Luciu po troch rokoch od smrti, v septembri 2012, našli policajti.
Keď sa na ňu niekto pýtal, tak manželia tvrdili, že je u príbuzných. Hoci mala už chodiť do školy, nikomu nechýbala. Ani lekárke, ktorá mala evidovať, že matka s ňou nechodí na povinné preventívne návštevy.
Po prípade Lucky sa evidencia školopovinných detí na radniciach sprísnila. Rovnako štát zaviedol povinnosť pre rodičov škôlkarov nahlasovať, kto sa o nich stará.
Stĺpček Romana Pataja: Systém
Dvom kreatúram, ktoré utýrali malú Lucku, by bezpochyby viac svedčalo tých dvadsať rokov, o ktoré žiadala prokuratúra, ale aspoň otčim sa dostal veľmi blízko k tejto hranici aj bez toho, aby ho uznali za vinného z vraždy.
Aj keď je výška trestu ako symbol obzvlášť v tomto prípade veľmi dôležitá, omnoho dôležitejšie je minimalizovať šancu, že sa podobné prípady budú opakovať.
Úrady síce presviedčajú, že sú na dobrej ceste, ale pri ochrane detí by mala platiť prezumpcia nedostatočnosti. Preto ak expertka Ida Želinská tvrdí, že sa dá urobiť viac, čisto z preventívnych dôvodov si zaslúži prednosť jej verzia.
Aktuálny strach úradníkov z ďalšieho pochybenia sa totiž časom zmenší, preto im treba pomôcť vytvorením systému, ktorý im ho bude vždy pripomínať.

Beata
Balogová
