Obec Gemer má najvyššiu nezamestnanosť v okolí, ale aj novú šijaciu dielňu. Umelci a terénni pracovníci skúšajú, čo s tamojšími ľuďmi robí správna motivácia.
Pred pár mesiacmi zavolali Ivett, že je v desiatke tých, čo majú šancu na prácu. Výskala od radosti, neverila, stále sa pýtala, či naozaj aj ona, či to nie je omyl. Ešte ju však stále čakalo posledné sito, cez ktoré prešlo sedem víťazov. „To bola asi najťažšia skúška, z desiatky bol už iba maličký krok,“ hovorí. „Keď mi nakoniec zavolali, že ma do sedmičky vybrali, už som nevýskala. Len som držala pri uchu telefón a ronila slzy. Moje deti ma obstáli a netrpezlivo sa pýtali – mama, povedz len, či plačeš od šťastia, alebo od nešťastia!“
Pánubohu za chrbtom
Ivett v lete to pracovné miesto získala a spolu s ňou šesť ďalších ľudí. Zakladala sa šijacia dielňa v dedinke, kde väčšina z nich žije. Sídliť bude v starom dedinskom dome s romantickou verandou, dvorom, šopou a veľkým kusom záhrady, ktorý stál doteraz nevyužitý.
Toto leto čakala jeho interiér generálna oprava, etnograf Boris Baranyovics tu strávil s tamojšími ľuďmi celé týždne a pomáhal aj pri stavebných prácach. Spolu s ním tu v teréne pracovali mnohí ďalší umelci a teoretici - kultúrny antropológ Peter Krasztev, psychiater Péter Hunčík, módna návrhárka Dana Kleinert, dizajnérky Zuzana Serbáková a Michaela Bednárová, Dagmar Hilbertová z Vysokej školy výtvarných umení či grafický dizajnér Gergely Németh. Výsledkom ich pôsobenia je, že dnes pred domom môže stáť logo novej značky.
Je vygenerovaná iba z toho, čo môže chudobný slovenský vidiek pánubohu za chrbtom ponúknuť. Zatiaľ sa zameriava na odevy, ale možno v budúcnosti ponúkne aj niečo viac.
Kedysi tu pôsobili významné zemianske rody a študovali slovenskí literárni klasici.
Foto - Laca Soós
Pes neskapal
Sme tristo kilometrov od hlavného mesta v dedine Gemer, na juhu Revúckeho okresu, na pravom brehu rieky Slaná. Povedali by ste, že to tam musí byť v úplnom rozklade, no dojem na mieste je iný: hoci je tu stopercentná nezamestnanosť, obec je udržiavaná a na prvý pohľad vidno, že mala bohatú históriu. Kedysi tu pôsobili najvýznamnejšie zemianske rody Széchyovcov, Wesselényiovcov, Csákyovcov, na voľakedajšom evanjelickom gymnáziu tu študovali Janko Matuška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak a ďalší, pochádzala odtiaľto známa huslistka a primáška Czinka Panna, k miestu sa viaže legenda o kráľovi Matejovi či tvorba Sándora Petőfiho.
Ulice sú prázdne, trávnik v parku uprostred dediny pokrýva vrstva jesenného lístia, miestny kaštieľ čaká na záchrancu. Až podvečer sa začína napĺňať miestna krčma, zväčša chlapmi, čo neodišli za robotou do Rakúska či Česka. A predsa tu neskapal pes.
Práve Gemer sa stal prednedávnom miestom zaujímavým z hľadiska sociálno-kultúrno-ekonomického experimentu. „Držíme sa myšlienky o dobrom príklade na zamestnávanie menšín,“ hovorí Gábor Bindics, dnes známy hlavne ako manažér projektu Starej tržnice v Bratislave. Kedysi spolu s Rudolfom Chmelom a ďalšími ľuďmi z kultúrnej oblasti zakladali nadáciu Palisády. Keď sa väčšina z nich dala na politiku, vzniklo nezávislé združenie Minorma, ktoré sa dodnes zaoberá problematikou národnostných a etnických menšín. Pred dvoma rokmi aktívne začalo skúmať, ako príklady oživovania regiónov fungujú vo svete.
