ROZHOVOR

Martin Bútora: Stále vedieme zápas o to, kto sme

Spoločnosť, ktorá vykazuje schopnosť sebaučenia, je na tom lepšie, hovorí Martin Bútora.

Martin Bútora (1944)sa do verejného života zapojil koncom šesťdesiatych rokov, keď bol redaktorom časopisov Echo a Kultúrny život. Pracoval ako sociológ a terapeut v protialkoholickej liečebni, venoval sa tiež próze. Spoluzakladal Verejnosť proti(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Minulý týždeň, keď vznikol tento rozhovor, oslávil sedemdesiatku, ale stále je veľmi aktívny ako čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky či poradca prezidenta Andreja Kisku. Sociológ, jeden zo zakladateľov VPN a bývalý veľvyslanec v USA MARTIN BÚTORA.

Ste ročník 1944, Fedor Gál a Milan Kňažko sa narodili v štyridsiatom piatom, Peter Zajac o rok neskôr. Je to náhoda alebo má táto veková zhoda viacerých revolucionárov nejaký dôvod?

Myslím si, že to nie je celkom náhoda a týka sa to širšieho rozpätia rokov, niektorí boli trochu starší, iní trochu mladší. Vidím dva dôvody. Prvý je, že ide o ľudí, ktorí ovoňali závan slobody v 60. rokoch, potom zažili okupáciu a dvadsať rokov lámania chrbtíc. Po dvadsiatich rokoch prišla ďalšia šanca a s ňou aj odhodlanie – teraz alebo nikdy. Dnes s odstupom času však viac vnímam aj ten druhý dôvod: naši otcovia a mamy zažili vojnu, Povstanie i hrôzu 50. rokov, teda chvíle, keď sa pomery zásadne menili a človek sa neraz musel rozhodnúť.

Používali ste vtedy rozprávkový výraz odklínanie. Prečo?

Tých pár slov na Námestí SNP som nemal vopred pripravených, napísal som si ich priamo tam. Bol to iba druhý míting Verejnosti proti násiliu, nič ešte nebolo rozhodnuté, komunistická strana držala v rukách všetku moc. Mali sme pripravených niekoľko kľúčových vystúpení, k protestom sa pripojila cirkev, apelovali sme na členov strany, na pedagógov, čítali sa listy z podnikov a od robotníkov, zápasili sme o vstup do médií, po dvadsiatich rokoch verejne vystúpil Dubček. Námestie bolo plné, ľudia začali dvíhať hlavy. Vtedy som pocítil, že tú atmosféru, ten duch chvíle treba pomenovať, jednoducho a zrozumiteľne. My sme totiž boli v pravom zmysle slova zakliati. Strach, ktorý tu vládol, mal takmer podobu rozprávkového strachu pred niečím, čo vás môže zožrať, zničiť, zdeptať. Strach bol výsledkom traumy z roku 1968. Nemali sme desaťmiliónovú Solidaritu ako Poliaci ani Chartu 77 ako Česi. Boli tu skôr ostrovčeky jednotlivcov zápasiacich o slobodu, ale nenadobudli podobu širšieho spoločenského, a už vôbec nie politického hnutia. Väčšina spoločnosti sa prispôsobila pomerom. Z tohto hľadiska to, čo sa dialo na námestiach, zaháňalo démona strachu, začalo z ľudí snímať túto kliatbu.

Bolo jasné, kto má byť tým princom, čo krajinu odkľaje?

Vôbec nie, nebolo to zorganizované, neexistoval vopred pripravený scenár politického prevratu. Bola tu však zreteľná túžba po zmene, proti ktorej stála absolútne stuhnutá garnitúra, ktorá prišla na sovietskych tankoch.

To prišiel aj János Kádár, a predsa to v Maďarsku bolo uvoľnenejšie.

Lenže dva roky po „maďarskej kontrarevolúcii“ volal maďarských emigrantov naspäť domov a hovoril, kto nie je proti nám, je s nami, čo bol opačný prístup ako u nás. Kádár však v roku 1989 už nebol kľúčovým hráčom, v Maďarsku sa presadzovali reformní komunisti. U nás žiadni verejne známi reformisti neboli. Keď sem prišiel Gorbačov, žila tu nádej, že prehovorí našim papalášom do duše a niečo sa zmení. To sa, našťastie, nestalo, a tak je jasné, že to za nás nikto neurobí.

Čo hovoríte na pokusy revidovať, spochybňovať november?

Predovšetkým nesúhlasím s tézou, že vyčerpaný režim by padol tak či tak, sám od seba. Nikde nebolo vopred napísané, že to tak dopadne. Existujú tiež konšpiračné teórie o tom, kto november ‘89 zorganizoval. Nech by aj ŠtB mala pripravený nejaký svoj plán, ktorý doviedol pražských študentov na Národnú triedu, od istej chvíle to nemohla byť tajná polícia, čo určovala tok udalostí, tie sa rozbehli vlastnou dynamikou. November položil základ určitého vývoja, ale zápas o jeho naplnenie ešte pokračoval. My na Slovensku sme predsa vôbec nemali zaručené, že sa staneme súčasťou Európskej únie, členmi NATO. A stačí sa pozrieť na správanie dnešného Ruska, aby sme si uvedomili, že veci, ktoré sa nám zdajú dané, ba predurčené, vôbec nemuseli prísť.

tben2331_r8620_res.jpg

FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Existuje aj skupina revizionistov zvnútra VPN, ktorí hovoria o úzkom kruhu, kde sa všetko rozhodovalo a ktorý odstraňoval rivalov.

Štandardnou súčasťou príbehu poľskej Solidarity, českého Občianskeho fóra, východonemeckého Nového fóra i VPN bolo, že časom sa tieto hnutia rozpadli, ľudia sa začali diferencovať a to trieštenie síl bolo prirodzené. Navyše si nemyslím, že vo VPN sa veci diali utajene, nešlo o nijaké sprisahanie. O mnohých dôležitých krokoch sme debatovali dosť otvorene.

Spája sa s vami pojem ostrovčeky pozitívnej deviácie, ale ako autorka sa občas uvádza aj Soňa Szomolányi. Ako to bolo?

Vynáralo sa to súbežne, nebolo to dielo iba jedného človeka. Termín používala Soňa Szomolányi, vyzdvihla rolu pozitívnych deviantov pri rozrážaní bludného kruhu akejsi normatívnej schizofrénie, ktorá tu vtedy panovala. Vlado Krivý uvádzal ostrovy pozitívnej deviácie ako nádejný príznak žiaducich premien. Fedor Gál, Zora Bútorová, Ivan Dianiška či Pavol Frič opísali rozličné centrá pozitívnej deviácie v rámci vedeckého spoločenstva. Ja som vtedy hovoril o ochranárskom hnutí ako o liahni pozitívnych deviantov. Slovom, v 80. rokoch, ešte pred revolučnou zmenou, bol tento koncept spoločným majetkom časti kriticky naladenej spoločenskovednej obce. A stal sa veľmi populárnym, pred revolúciou sa postupne čoraz viac ľudí začalo považovať za takýchto pozitívnych deviantov, nezapadajúcich do normy, a tou „normou“ bolo prispôsobovanie sa režimu. K pozitívnym deviantom sa hlásili predstavitelia rôznych povolaní, umelci z alternatívnej scény, hudobníci, výtvarníci, spisovatelia, divadelníci, ale tiež mladí kresťania, niektorí vedci, vynálezcovia, pedagógovia, psychoterapeuti, žurnalisti zápasiaci o väčší priestor slobody. Zaujímavé je, že sa používa dodnes – nositelia pozitívnych zmien sú spočiatku menšinou.

Čo o tej situácii hovorí vtedajšia sociológia? Hovorí sa, že tamtie výskumy nám o vtedajšej spoločnosti veľa nepovedia.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3HQK na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3HQK na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 569
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 7 416
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 306
  4. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 2 232
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 158
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 065
  7. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 984
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 820
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 655
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 947

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

KULTÚRA

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Neprehliadnite tiež

Domov

KDH vyzýva Lubyovú, aby si rozmyslela povinnú predškolskú výchovu

Ministerka predložila návrh povinnej predškolskej dochádzky od piatich rokov.

Domov

Fico sa stretol so študentmi, hovoril o slobode vzdelávania a cestovania

Slovensko podľa premiéra patrí k svetovej špičke v oblasti slobody a rešpektovania občianskych práv.

Domov

Šebej kritizoval Dankov prejav v ruskej dume. Bol mimo našej zahraničnej politiky, tvrdí

Predseda Zahraničného výboru NR SR hovorí, že celá návšteva Ruska bola nezmysel.

Domov

Droba: Sulík ako premiér bude potrebovať silného šéfa diplomacie

Šebejovi sa nepáči, že Sulík sa dobre cíti v polohe euroskeptika.