Od januára budú poslanci chodiť do práce súkromným tunelom. Jeho výstavba finišuje už dnes, spolu s výstavbou ich nových kancelárií. Stavajú sa niekoľko rokov pri Bratislavskom hrade, predpokladaný finančný vklad je osemstopäťdesiat miliónov. V roku 1997 to vymyslelo vedenie Kancelárie Národnej rady a schválilo vedenie parlamentu. Predsedom bol vtedy Ivan Gašparovič.
Odborná verejnosť kritizuje pri výstavbe kancelárií a tunela pre poslancov dve veci. V oboch prípadoch majú spoločného menovateľa. Je ním megalomanstvo. Suma osemstopäťdesiat miliónov zo štátneho rozpočtu je prehnaná a umiestnenie kancelárií pri Bratislavskom hrade nevhodné. Umelci varujú, že kancelárie pre úradníkov devalvujú historickú pamiatku. Vedúci Kancelárie Národnej rady Vlastislav Dzúrik priznáva, že keby mal rozhodovať on, schvaľoval by inde situovaný projekt a za menej peňazí.
Hoci kancelárie sú zvnútra štandardné, vrcholom prepychu je stavba poslaneckého tunela. Tiahne sa od budovy kancelárií do budovy Národnej rady, ktoré sú od seba vzdialené pár desiatok metrov. Pomalým krokom sa to dá prejsť za päť minút. Poslanci majú v tuneli aj výklenky, v ktorých môžu počas tej krátkej trasy oddychovať. Súčasné vedenie Kancelárie Národnej rady chvíľu uvažovalo o jeho asanácii alebo zasypaní, neurobilo tak po vypočítaní finančnej náročnosti úkonov.
Vlastislav Dzúrik potvrdzuje, že v tomto volebnom období by s myšlienkou stavby kancelárií s tunelom v susedstve Bratislavského hradu nikto neprišiel. „Keby sa o niečom takom uvažovalo v budúcnosti, určite by sa čakalo na oživenie ekonomiky. Riešiť postavenie poslancov síce považujem za dôležité, má sa to však robiť v priaznivejšej ekonomickej situácii.“
(dam)
