Maroš Šefčovič robil v Európskej komisii komisára pre oblasť vzdelávania i podpredsedu pre európsku administratívu. V novom tíme Jeana-Clauda Junckera, ktorú v stredu schválil Európsky parlament, bude zodpovedať za vznik energetickej únie.
Stali ste sa podpredsedom komisie pre oblasť energetiky. To je zrejme vaša doteraz najvýznamnejšia funkcia...
Áno, je to tak. Hoci i doteraz som zastával post podpredsedu, na starosti som mal fungovanie inštitúcií. To bola skôr vnútorná vec, ktorú ľudia navonok veľmi nesledujú. Teraz mi pridelili energetickú úniu, ktorá je jednou z najvyšších politických priorít. Táto oblasť má priamy dopad na ľudí, pretože každý si vie vyhodnotiť, či dostáva alebo nedostáva plyn a koľko platí za elektrinu.
Vaša funkcia sa oficiálne volá podpredseda pre energetickú úniu. Spadať však pod vás bude i doprava, vnútorný trh, priemysel, klíma a podobne. Nebudete mať teda na starosti všetko a zároveň nič?
Nie, moja práca je jasne definovaná. Očakáva sa odo mňa, že vybudujem európsku energetickú úniu, ktorá zatiaľ neexistuje. Nebude teda dôležité, či to budem ja, kto bude navrhovať konkrétne zákony, ale ako sa skoordinujeme s jednotlivými komisármi, pod ktorých budú spadať čiastkové úlohy.
Junckerovi schválili komisiu, sľúbil investície za 300 miliárdČítajte
Energetická únia je termín, ktorý sa začal spomínať len pred pár mesiacmi. Čo si pod tým máme predstaviť?
Energetickou úniou sa myslí predovšetkým vybudovanie voľného energetického trhu. Teda aby sme k doterajšiemu voľnému pohybu osôb, kapitálu a tovaru pridali i voľný pohyb energetických komodít. To by prinieslo nižšie ceny i energetickú bezpečnosť, aby sme už nezažívali drámy, či budeme alebo nebudeme mať dostatok plynu na zimu.
Prakticky teda začnete budovať čo?
Na jar bola schválená stratégia energetickej bezpečnosti, ktorá obsahuje presný zoznam projektov, ktoré musíme urobiť v oblasti prepojovania energetických sústav. Doposiaľ tu máme napríklad pobaltské krajiny, ktoré sú napojené na ruský systém alebo Fínsko, ktoré je považované za akýsi energetický ostrov. Podobnými ostrovmi sú i Španielsko a Portugalsko. V prípade Slovenska sme zase museli vybudovať prepojenie s Rakúskom, podobne ako teraz budujeme plynové prepojenie s Poľskom. Jednoducho pôjde o to, aby sme nasmerovali dostatok peňazí do prepojenia rúr, cez ktoré by mohli komodity voľne plynúť.
Problém energetickej politiky však nie sú len chýbajúce rúry ale i nedostatočná spolupráca jednotlivých hráčov.
Áno, jednou z ďalších úloh bude primäť k tesnejšej spolupráci národných regulátorov i správcov jednotlivých prenosových sústav. Dnes máme v tomto smere rôzne metodológie, rôzne pravidlá i kódové označenia. Kvôli tomu je veľmi komplikovaný už len obchod s plynom medzi Francúzskom a Nemeckom. Výsledkom tak je vyššia cena energií a menšia dostupnosť.
Oblasť samotnej energetiky však bude mať pod sebou španielsky komisár Miguel Arias Cañete. Nebudete sa vzájomne dublovať, alebo si rovno liezť do agendy?
Myslím si, že nie. V tejto oblasti je toľko práce, že nemám obavy z toho, že by sme si zavadzali. My sme sa už s pánom Cañetem stretli a tieto veci preberali. Sú pred nami napríklad rokovania s tretími krajinami o klimatických zmenách, kde by som mal tiež pôsobiť ako hlavný koordinátor. V tomto prípade by som napríklad chcel, aby na takej skôr expertnej úrovni zastupoval Európsku komisiu on, zatiaľ čo ja by som sa zúčastňoval rokovaní, ktoré si budú vyžadovať vyššiu politickú úroveň.

Beata
Balogová
